koliba
- pôvodne stavba slúžiaca ako sezónne obydlie pre pastierov na salaši. Najstaršími boli zrubové koliby, pôvodne jednopriestorové, ktoré sa postupne rozčlenili na dva priestory. Vstupná časť koliby s vatrou a lavicami slúžila ako obydlie pre ovčiarov i ako priestor na prípravu stravy a spracovanie mliečnych výrobkov. Zadná časť – komárnik sa využívala ako skladovací priestor na uskladnenie syra a odkladanie riadu. Pôvodne boli koliby neprenosné, najmä na vysokohorských pasienkoch. Vývinovo mladšie, skladacie doštené koliby sa mohli prevážať na saniach alebo na voze. Vyskytovali sa aj koliby pre pastierov baranov (baraniarka), hovädzieho dobytka (jaloviareň) a koní (koniarka). Slúžili len ako obydlie pre pastierov, mali menšie rozmery a boli neprenosné. Pastierske koliby patria k tradičným charakteristickým znakom karpatského salašníctva. Na územie Slovenska sa rozšírili v období valaskej kolonizácie;
- označenie sezónneho obydlia pre drevorubačov, baníkov, uhliarov, niektorých vinohradníckych stavieb a senníkov.
Koliba. Malatiná, okr. Dolný Kubín. Archív negatívov Ústav etnológie SAV. Foto N. Siegelová, 1973.
AutorJán Podolák
Pozri aj
Literatúra
Podolák, J.: Tradičné ovčiarstvo na Slovensku. Bratislava 1982.
