chotárna maštaľ
hospodárska stavba určená pre sezónne ustajnenie hovädzieho dobytka, ako sklad krmiva, priestor na spracovanie mlieka a ubytovanie pastierov. Stála v extraviláne obce. Rozoznávame lúčne a poľné, letné a zimné chotárne maštale. Ich vznik a využitie boli odrazom miestnych prírodných a hospodársko-sociálnych podmienok. Charakteristické boli pre horské oblasti Slovenska, kde v niektorých existovali rôzne formy individuálneho horského chovu dobytka. Svoj hospodársky vrchol dosiahla táto formy hospodárenia na prelome 19. a 20. storočia. V priebehu 20. storočia postupne upadala. Neraz však prebiehal vývin i opačným smerom – prístavbou ďalších hospodárskych stavieb i sezónnych obydlí vznikali filiálne hospodárstva, ktoré sa často menili na trvalé chotárne sídla. Primárnou príčinou výstavby chotárnych maštalí boli veľké vzdialenosti lúk a pasienkov od obce, problémy so zvážaním sena z odľahlých lúk, vyvážanie hnoja a neraz i problémy vo vlastníckych vzťahoch. Stavebná kultúra pozná niekoľko vývinových a lokálnych foriem chotárnych maštalí. Najjednoduchšou bola maštaľ, v ktorej chovateľ spával pod jednou strechou s dobytkom. Najrozšírenejšou formou boli na Slovensku dvojpriestorové stavby, kde vstupnou časťou bola maštaľ, z ktorej sa prešlo do obytného priestoru. V ďalšom vývoji získala izba samostatný vstup, niekedy i s pitvorom. Z nej sa vyčlenila komôrka na uskladnenie mliečnych produktov. Stavebný materiál a techniky budovania chotárnych maštalí boli spravidla rovnaké ako pri stavbách v dedine. Niekedy sa pri nich využili aj niektoré odlišné stavebné materiály a archaickejšie konštrukčné prvky.