nemecká kolonizácia

osídľovanie alebo doosídľovanie riedko osídlených alebo vyľudnených oblastí Slovenska kolonistami prevažne z nemecky hovoriacich krajín. Prvá vlna nemeckej kolonizácie zasiahla Slovensko už pred 12. storočím, druhá, mohutnejšia vlna prebiehala v 12.-14. storočí, keď po tatárskom vpáde (1241) bolo potrebné doplniť vyľudnené oblasti Slovenska. Do krajiny boli okrem roľníkov povolávaní najmä baníci, remeselníci, obchodníci, ale aj rytieri a duchovní. Prisťahovalci, zvaní hostia sa usadzovali na základe nemeckého, zákupného práva, ktoré im poskytovalo značné výsady – získanie pôdy do dedičnej držby, odovzdávať iba finančnú rentu, samosprávu v novozakladaných mestách podľa Magdeburského práva. Na základe tohto práva sa usadzovali aj na vidieku. Už v 13. a 14. storočí vytvorili niekoľko nemeckých enkláv, najmä na Spiši, v okolí Banskej Štiavnice, na hornej Nitre a južnom úpätí Malých Karpát. Kolonizačné vlny pokračovali aj počas ďalších storočí. V 16. storočí prišli na západné Slovensko habáni a v 18. storočí boli nemecky hovoriacimi kolonistami založené drevorubačské osady v oblasti Malých Karpát.