kopaničiarska kolonizácia

kopaničiarska kolonizácia

kopaničiarska kolonizácia 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

kopaničiarska kolonizácia

doosídľovanie odľahlých a ťažko dostupných podhorských a horských oblastí Slovenska domácim obyvateľstvom v 16. až 19. storočí. Kopaničiarsku kolonizáciu podnietil populačný vzrast obyvateľstva a s ním spojený nedostatok urbárskych pozemkov. Tento stav si vynútil hľadanie nových zdrojov obživy klčovaním mimo usadlostných plôch lesnej alebo inej neproduktívnej pôdy a budovanie nových sídiel. Nové sídla sa tu spočiatku budovali ako sezónne obydlia a hospodárske stavby (bačovi, cholvarky, poľné stodoly). Tieto sa stali základom trvalých kopaničiarskych sídiel alebo sa konštituovali na samostatné obce. Kopaničiarske osídlenie na Slovensku malo 166 obcí s celkovou rozlohou 4640 km2, na ktorej existovalo okolo 2900 kopaničiarskych sídiel.

AutorStanislav Horváth

Literatúra

Horváth, P.: Historický prehľad vzniku a rozvoja chotárnych sídiel v slovenskej časti Karpát. In: Slovenský národopis 28, 1980, 8-17.
Janšák, Š.: O kopaničiarskom osídlení na Slovensku. In: Vlastivedný časopis, roč. 16, 1967, 2-28.
Sitár, E.: Kopaničiarske osídlenie na Slovensku. Niektoré otázky súčasného stavu. In: Vlastivedný časopis 16, 1967.
Švecová S.: Kopanicové sídla a dedina. Národopisná štúdia o spoločenských vzťahoch medzi obyvateľmi jednej slovenskej obce. Praha : Universita Karlova, 1975, 152 s.

Preskočiť na obsah