• Search
    Nastavenie filtra
    Len presné výrazy
    Vyhľadávať v názve
    Vyhľadávať v obsahu
    Filtrovať podľa typu
    Stránky
    Články
    Zoznamy NKD
    Encyklopédia

Nemci na Slovensku

Nemci na Slovensku

Nemci na Slovensku 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

Nemci na Slovensku

(Karpatskí Nemci)
národnostná menšina pôvodne žijúca v troch oblastiach na západnom, strednom a východnom Slovensku. Pomenovanie Karpatskí Nemci zaviedol začiatkom 20. storočia historik Raimund F. Kaindl na odlíšenie od ostatných Nemcov v Uhorsku. Prví nemeckí kolonisti prichádzali na Slovensko v 2. polovici 12. storočia. Usadzovali sa v okolí Bratislavy, Trnavy a v Banskej Štiavnici. Začiatkom 13. storočia prichádzali ďalší, z ktorých časť sa usadila aj na Spiši. Tretia a najpočetnejšia vlna nemeckých kolonistov prišla v 2. polovici 13. storočia a začiatkom 14. storočia. Nemeckí kolonisti priniesli vyspelejšie formy poľnohospodárskej výroby, baníctva, obchodu a súčasne vlastný právny systém – magdeburské a norimberské mestské právo. V stredoveku tvorili Nemci najbohatšiu časť obyvateľstva miest. Ovládali nielen mestskú administratívu a súdnictvo, ale aj obchod, remeselnú výrobu a školy. Prostredníctvom Nemcov sa dostalo na Slovensko vyspelé gotické staviteľstvo, umenie a umelecké remeslá. V 2. polovici 16. storočia sa na Horehroní usadzovali drevorubači z alpských krajín. Na rozhraní 16.–17. storočí prichádzali z nemecky hovoriacich krajín a z Moravy habáni. Od polovice 18. storočia prichádzajú do oblasti Malých Karpát lesní robotníci pochádzajúci z južnej časti Dolného Rakúska a priľahlého Štajerska. Koncom 18. a začiatkom 19. storočia sa na Spiši usadilo niekoľko desiatok rodín z okolia Würtembergu. Medzi poslednými prišli v 19. storočí odborníci pomáhajúci budovať priemysel a po 1920 učitelia do nemeckých škôl. Už v 14. storočí sa na Slovensku vytvorili 3 väčšie nemecké jazykové ostrovy.
1. Bratislava a okolie (okolo 49.000 Nemcov). Oblasť sa rozprestierala pri hranici s Rakúskom a Maďarskom. Samotné mesto Bratislava malo do roku 1900 prevahu nemeckého obyvateľstva. Na severe na Bratislavu nadväzovali nemecké vinohradnícke mestá Svätý Jur, Pezinok a Modra. Východne od Bratislavy ležalo šesť nemeckých obcí Žitného ostrova, z ktorých Prievoz bol známy svojím ľudovým divadlom. U obyvateľov bratislavskej oblasti prevládalo bavorské nárečie.
2. Hauerland (okolo 40.000 Nemcov). Osídľovanie stredného Slovenska Nemcami bolo podnietené bohatstvom rúd drahých kovov. V 13. a 14. stor. vzniklo sedem dolnouhorských banských miest, medzi nimi zlatá Kremnica, strieborná Banská Štiavnica a medená Banská Bystrica. V 14. storočí boli okolo Kremnice a Nitrianskeho Pravna založené nemecké obce, obyvatelia ktorých sa popri práci v baniach venovali aj hospodáreniu na tamojšej málo úrodnej pôde. Pomenovanie Hauerland sa začalo používať po 1930, pretože z 24 nemeckých obcí ôsmim končí názov slabikou hau, čo znamená čistinu, ktorá vznikla vyrúbaním lesa. V Hauerlande prevládalo zmiešané východostredonemecko-bavorské nárečie.
3. Spiš (okolo 35.000 Nemcov). Leží na jednej z najdôležitejších európskych obchodných ciest neskorého stredoveku, ktorá údolím Hornádu a Popradu spájala Uhorsko s Poľskom. Na hornom Spiši vzniklo v 13. storočí Spoločenstvo spišských miest s centrami v Kežmarku a Levoči. Na rieke Hnilec ležalo šesť banských miest. V údolí Bodvy ležia Horný a Dolný Medzev a Štós, ktorých obyvatelia sa zaoberali hámorníctvom. Na dolnom Spiši prevládalo zmiešané východostredonemecko-bavorské nárečie a na hornom Spiši sliezske a sudetské nemecké nárečie. Mimo troch hlavných nemeckých jazykových ostrovov žilo na Slovensku ešte niekoľko tisíc Karpatských Nemcov.
Už v 19. storočí bola väčšia časť nemeckých stredných vrstiev a inteligencie pomaďarčená. Po vzniku ČSR 1918 vznikla na Slovensku paradoxná situácia, keď v prvých rokoch republiky sa ponemčovala nemecká menšina, u ktorej prevládalo uhorské vlastenectvo. Vznik Slovenskej republiky 1939 neprivítali Nemci na Slovensku s nadšením, lebo dúfali v pripojenie Slovenska k Nemecku. Po vypuknutí Slovenského národného povstania 1944 boli najviac postihnuté rozptýlené sídla a Hauerland. Masové vraždy v Ružomberku, Sklenom, Banskej Štiavnici, Nitrianskom Pravne si vyžiadali okolo 450 obetí. Slovenské národné povstanie a postup Sovietskej armády 1944 viedli Nemecko k rozhodnutiu evakuovať zo Slovenska všetkých Nemcov. V septembri 1944 až máji 1945 bolo zo Slovenska evakuovaných približne 120 000 osôb. Po obnovení ČSR 1945 Nemci stratili výnosom prezidenta E. Beneša československé štátne občianstvo a majetok. K druhému násilnému vysídleniu Nemcov na základe dohôd v Postupime došlo 1944–1947, keď bolo odsunutých 32 000 osôb. Väčšina Nemcov sa už na Slovensko, kde ich zostalo len niekoľko tisíc, nevrátila.
Štatistiky z 20. storočia uvádzajú nasledujúce počty Nemcov na Slovensku :
1910 – 198 755;
1921 – 139 900;
1930 – 148 214;
1940 – 130 192;
1950 – 4 794;
1961 – 6 266;
1970 – 4 760;
1980 – 2 918;
1991 – 5 629;
2001 – 5 407 obyv.
Medzi Karpatskými Nemcami bolo približne 65% katolíkov, 30% evanjelikov a 5% boli iného vierovyznania alebo boli bez vyznania.
Karpatskí Nemci aj v súčasnosti žijú rozptýlene v troch tradičných regiónoch. Len jedna obec na Slovensku – Krahule pri Kremnici prekročila 20% podiel nemeckého obyvateľstva. Aj to len vďaka tomu, že počet jej obyvateľov po 1945 klesol na desatinu. Najväčšiu koncentráciu nemeckého obyvateľstva majú obce Kunešov, Horný Medzev, Dolný Medzev a Chmeľnica pri Starej Ľubovni. V mestskom prostredí najviac Nemcov žije v Bratislave. Reprezentantom Nemcov na Slovensku je Karpatskonemecký spolok na Slovensku, ktorý má vyše 4.800 členov (2006).

AutorOndrej Pöss

Literatúra

Botík, J.: Etnická história Slovenska, Bratislava 2007.
Slowakei : Heimatland der Karpatendeutschen. Zost. Pöss, O. Bratislava 1997.
Horváthová, M.: Nemci na Slovensku : Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel a odievania. Komárno-Dunajská Streda 2002.