nebo

nebo

nebo 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

nebo

viditeľná časť oblohy; podľa kresťanskej predstavy miesto posmrtného života veriacich, ktorí zomreli bez hriechov, opak pekla. V ľudovej predstave je Zem obložená hviezdnatým nebom. Otváraním sa neba nazývali zriedkavo sa vyskytujúcu v našich zemepisných šírkach severnú polárnu žiaru. Verilo sa, že na štedrovečernú polnoc sa nebo otvorí: ak to zbadá človek, umývajúci sa vtedy na potoku, môže si žiadať a získať akékoľvek poklady. Slnko, Mesiac, ostatné nebeské telesá a atmosférické javy pozorované na oblohe podľa starších predstáv ovplyvňovali život človeka i dianie v prírode a odrazili sa v množstve racionálnych i poverových praktík. V ústnej prozaickej tradícii Slovenska sa zachovala predstava o troch svetoch: na zemi, pod zemou a nad nebeskou klenbou. Kresťanstvo zaviedlo predstavu o raji v nebi, v ktorom sídli Svätá Trojica, svätí, anjeli a duše ľudí, ktorí zomreli ako dobrí kresťania.

AutorKatarína Popelková

Literatúra

Holuby, J. Ľ.: Národopisné práce. Zost. J. Mjartan. Bratislava 1958, 369.
Horváthová, E.: Príroda v svetonázorových predstavách slovenského ľudu. In: Studia academica slovaca, 6, 1977, 161-176.
Dobšinský, P.: Slovenské obyčaje, povery a čary. Bratislava 1993, 102.

Preskočiť na obsah