valchárstvo

remeslo zaoberajúce sa splsťovaním vlnených tkanín vo valche. Vo väčšine stredísk výroby súkna ho valchovali sami súkennícki majstri alebo tým poverili niektorého spomedzi seba. S prvou uvedenou formou organizácie valchovania súvisí aj používanie maďarského slova csapó (valchár), ktorým označovali súkenníkov v Rimavskej Sobote a Rožňave. Valchári, zaoberajúci sa iba valchovaním, pôsobili len v strediskách výroby náročnejších druhov súkna, napríklad v Skalici, Modre, Púchove, Trenčíne a pri manufaktúrach na súkno. Jeden takýto valchár spracúval súkno pre 15–20 súkenníkov. Pri domáckej výrobe súkna sa valchovaním zväčša zaoberal nájomník alebo majiteľ valchy, často popri mlynárstve. Valchárstvo ako súčasť remeselnej výroby súkna zaniklo spolu s ňou v 30. rokoch 20. storočia. Domácke tkanie súkna, a spolu s ním aj jeho úprava vo valchách, pretrvala na Horehroní, Spiši, Orave, Liptove aj po polovici 20. storočia. Patrónom valchárov bol sv. Jakub menší.