mládenecké tance

mužské sólové alebo zriedkavejšie skupinové tance staršieho pôvodu. Mládenci ich tancovali na zábavách, no boli aj súčasťou špeciálnych obradových príležitostí, ako napríklad pri prijímaní chlapcov medzi mládencov alebo na svadbe, pri ktorých sa mali preukázať tanečné schopnosti a fyzické danosti interpreta. Variácie mládeneckých tancov sa vyskytujú aj v tanečnom vrcholení rozkazovačiek, cifrovaní a v mužských improvizáciách krútivých tancov. Tancovali sa najčastejšie ako sólové improvizované tance alebo v skupine. Základ ich choreografickej stránky tvorila vysoká miera improvizácie, ktorá spočívala vo využívaní početných tanečných motívov prevažne skočného rázu, interpretovaných osobitým, regionálne, lokálne aj individuálne značne vyhraneným tanečným štýlom.
Hudobný podklad k mládeneckým tancom tvorili najčastejšie inštrumentálne živé piesne vo svižnom tempe, ktoré sa na zábavách hrávali bežne ku krútivým tancom. Špeciálny hudobný podklad bol zriedkavý (napr. bašistovská). V niektorých regiónoch Slovenska sa vyskytovali osobité regionálne formy mládeneckých tancov. Napríklad na západe skoky, o kosírky, hošije – súťaživé skočné tance o najlepší tanečný výkon. Na strednom Slovensku podpolianske rozkazovačky a horehronsko-gemerský šorový. Na východe bašistovská a individuálny, tanečne náročný parobsky bez konkrétneho zaužívaného pomenovania, ktorý pozostával z kombinácií skočného cifrovania, zrážania chodidiel a piet (čerkanie ostrohami) a z rytmických úderov: pľasov a tleskov (čapáše).
Mládenecké tance boli v minulosti celoslovensky rozšírené a frekventované, v súčasnosti ojedinele dožívajú predovšetkým v obradných formách na svadbách alebo ako súčasť párových krútivých tancov. S obľubou sa uplatňujú v choreografických scénických spracovaniach folklórnych kolektívov.