mariánsky kult

mariánsky kult

mariánsky kult 800 1073 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

mariánsky kult

uctievanie matky Ježiša Krista, Panny Márie. Posilnené cirkevným koncilom v Efeze (431), keď bola Panna Mária oficiálne vyhlásená za Bohorodičku. V Habsburskej monarchii bol v období protireformácie silne podporovaný a šírený jezuitmi. Zohral významnú úlohu v procese utvárania barokovej zbožnosti a prijali ho aj široké ľudové vrstvy. Úloha Panny Márie ako milosrdnej orodovníčky sa premietla do ľudových sviatkov, viery, spoločenského života (mariánske púte, mariánske kongregácie), ovplyvnila ľudovú obrazotvornosť vo folklóre a výtvarnom prejave. Panna Mária sa stala patrónkou mnohých krajín: Slovenska (Sedembolestná Panna Mária Šaštínska), Uhorska, Rakúska, univerzálnou patrónkou matiek, chorých, pútnikov, medovnikárov, vojakov, slobodných, detí. Jej vplyv sa zrkadlil v svätení mariánskych sviatkov a zohral významnú úlohu v procese utvárania ľudovej obrazotvornosti, ktorá sa opierala o barokizujúci súbor námetov vychádzajúcich z textov evanjelií, stredovekých apokryfov a legiend (legenda o nocľahu Panny Márie u kováča; vykúvanie klincov vzbudzovalo predtuchu o budúcom utrpení jej syna). Na území Slovenska sa od 18. storočia premietol v rozvoji ľudového sakrálneho rezbárstva (soška), maliarstva (obrazy maľované na skle), sériovej produkcie drevorezov, náboženských tlačí, škapuliarov, agnuštekov, porcelánových sošiek, olejotlačových obrazov. Zakotvil v ľudovej viere a predstavivosti (Panna Mária ako ochrankyňa pri pradení, tkaní, žatve). Vyjadrovali ho mariánske piesne, ktorých šíreniu pomáhal klérus prostredníctvom spevníkov. Asimiloval sa v nich ľudový spevný štýl a ľudová viera v magickú orodovnícku silu Panny Márie, ktorá dokáže privodiť slnko, dážď. Postava Panny Márie našla odraz aj v ľudovom divadle (vianočná hra chodenie s kolískou, predvianočná obchôdzka – Hľadanie nocľahu Panny Márie, známa na Orave), v ľudových pranostikách (Na Pannu Máriu narodenie, lastovičiek rozlúčenie), vo veršoch a v kvetnatých metaforách ľudových modlitieb (Rajská ruža spanilá), vo vizuálnych symboloch zdôrazňujúcich vlastnosti Panny Márie: čistotu (ľalia), panenstvo, materstvo (vetvička s kvetmi alebo plodmi), odpustenie (dúha). Mariánske farby modrá s bielou sa objavovali na krojoch, výšivkách a zásterách, ktoré sa nosili pri príležitosti mariánskych sviatkov.

Panna Mária ružencová.  Slovensko,  19. storočie. SNM Etnografické múzeum v Martine. Foto H. Bakaljarová
Panna Mária ružencová. Slovensko, 19. storočie. SNM Etnografické múzeum v Martine. Foto H. Bakaljarová

AutorOľga Danglová

Literatúra

Danglová, O.: Dekor/ Symbol. Dekoratívna tradícia na Slovensku a európsky kontext. Vydavateľstvo Veda, Bratislava 2001.
Hall, J.: Slovník námětů a symbolů ve výtvarném umění. Praha 1991.

Preskočiť na obsah