mariánske púte

putovanie na posvätné miesta spojené s legendami, prírodnými úkazmi, zázračnými zjaveniami Panny Márie. Premietlo sa do uctievania zázračných obrazov a sošiek, výrazne sa rozvinulo v období baroka. Kolektívnym alebo individuálnym putovaním pútnici vstupovali do intenzívnejšieho kontaktu s objektom kultu, usilovali o vyslyšanie svojich prosieb a vyjadrenie vďaky. Na Slovensku, kde bol mariánsky kult v ľudovom prostredí silne rozvinutý, patrili k bohato navštevovaným pútnickým centrám miesta zjavenia Madony Starohorskej, Frívaldskej, Beňadickej, Prešovskej, Prievidzskej, Mariatálskej, Višňovskej, Znievskej, Bratislavskej z Hlbokej cesty, Dubnickej, Levočskej; Piety Šaštínskej, Holíčskej, Topoľčianskej. Vzájomne si konkurovali v sile posvätných účinkov (pôsobenie zázračných prameňov v Mariatále, dnes Marianke a vo Višňovom; rozvešiavanie košieľok chorých detí na stromy vo Frívalde, dnes Rajeckej Lesnej, v čom pozorovať asimiláciu mágie a kresťanskej viery). Najchýrnejšie centrá poskytovali plnomocné odpustky – odpustenie všetkých hriechov.