kôňhttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2017/10/kon1.jpg800809Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
kôň
hospodárske zviera z čeľade koňovitých. Kone sa na území Slovenska chovali najprv v južných oblastiach. V horských regiónoch sa ich chov rozšíril s rozvojom povozníctva. V oblastiach s nedostatkom pasienkov až na prelome 19. a 20. storočia. Ako ťažné zvieratá nahrádzali postupne voly. Do 1. polovice 20. storočia bolo hlavným spôsobom ich chovu pasenie. Cez zimu, od 20. storočia aj celoročne, sa ustajňovali v maštali. Ošetrovanie a kŕmenie boli prácou mužov; kôň reprezentoval svojho gazdu. V niektorých oblastiach bol rozšírený chov koní na predaj. Centrami obchodu boli Rimavská Sobota, Lučenec, Trnava, Galanta. Pri tradičnom vidieckom chove sa kone nazývali podľa farby (grošák), temperamentu (vraník), pôvodu (hucul) alebo použitia (štajerák – veľký ťažný kôň). S chovom boli spojené zvyky, magicky zabezpečujúce ich zdravie a prosperitu: vešanie červenej stuhy na krk žriebäťa proti urieknutiu; brodenie koní v tečúcej vode na Veľký piatok; obsypávanie ovsom na Štefana. V tradičných predstavách bol kôň dvojznačným symbolom života i smrti, múdrosti, ušľachtilosti. Súviseli s ním veštby a magické úkony: ak sa kôň plašil a staval na zadné nohy, videl smrť; pred jarnými prácami utreli koňa chlebom, aby boli klasy husté ako jeho srsť. Kôň bol zobrazovaný na črpákoch, drevených svietnikoch, medovnikárskych formách. Drevený koník bol bežnou detskou hračkou. Maska koňa sa vyskytovala vo vianočných a fašiangových obchôdzkach;
(koník) – označenie náradia alebo častí nástrojov na základe ich podobnosti so zvieraťom (stojan na pílenie dreva, podpera lešenia, oberučný stolec) i klátu používaného pri obchôdzke na Popolcovú stredu.
Roľník s kobylou a žriebäťom. Dolné Orešany (okr. Trnava), 1956. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto N. Tomanová. Foto J. Paličková.
Transport zemiakov na voze s konským záprahom. Liptovská Teplička (okr. Poprad), 1971. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto N. Tomanová.
Roľník s kobylou a žriebäťom. Dolné Orešany (okr. Trnava), 1956. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto N. Tomanová. Foto J. Paličková.
Horváth, P.: K dejinám poľnohospodárskej výroby na Slovensku v 1. polovici 18. storočia. In: Historické štúdie, 6, 1960, 215-262. Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986. Slavkovský, P.: Agrárna kultúra Slovenska – premeny v čase. Bratislava 2002.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku. Niektoré sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú analyzovať a zlepšovať váš používateľský zážitok. Skontrolujte svoje možnosti a vyberte si.
Ak máte menej ako 16 rokov, uistite sa, že ste získali súhlas od svojich rodičov alebo opatrovníka na používanie nevyhnutných cookies.
Vaše súkromie je pre nás dôležité. Nastavenia cookies môžete kedykoľvek upraviť. Pre viac informácií o tom, ako používame údaje, prečítajte si naše zásady ochrany osobných údajov. Nastavenia môžete kedykoľvek zmeniť kliknutím na tlačidlo nastavení nižšie.
Upozorňujeme, že ak sa rozhodnete zakázať niektoré typy cookies, môže to ovplyvniť váš zážitok zo stránky a poskytované služby.
Základné cookies a služby umožňujú základné funkcie a sú nevyhnutné pre správne fungovanie webovej stránky. Tieto cookies a služby nevyžadujú súhlas používateľa podľa GDPR.
Marketingové služby používajú tretie strany, aby zobrazovali personalizované reklamy. Robia to sledovaním návštevníkov na viacerých webových stránkach.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.