kastrovanie

kastrovanie

kastrovanie 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

kastrovanie

(miškovanie, mniškovanie, škopenie, vyrezanie, valašenie)
odstránenie pohlavných žliaz, prípadne ústrojov hospodárskych zvierat s cieľom zvýšiť úžitkovosť zvierat (mäso, ťažná sila, odstránenie zápachu) a upokojiť ich. Pri krvavom kastrovaní ostrým zahnutým nožom alebo britvou rozrezali miešok, vybrali od ciev odrezané semenníky (mošne) a nadsemenníky a ranu natreli bravčovou masťou. Koňom nadsemenníky niekedy ponechali (kastrovanie na veselo), aby ostali trochu živšie. Na zamedzenie krvácania u býkov a koní zakladali na cievy do nasledujúceho dňa kastračné doštičky. Pri nekrvavom kastrovaní doštičkami miešok priškrtili alebo ho podviazali (do dvoch týždňov odpadol), prípadne úderom pomliaždili semenníky. Zo samíc kastrovali najmä prasnice vyberaním vaječníkov (prasačník, huk, jahodice) cez rozrezanú brušnú stenu, ktorú potom zašili. Podobne bol kastrovaný aj nutrák – samec, ktorému semenníky nezostúpili z brušnej dutiny do mieška. Vykastrovaný kôň sa nazýval valach, rezák, býk bol vôl, bulo, baran sa nazýval škop, kohút bol kapún, vykastrovaná prasnica mniška. Najmä kone, prasnice a nutráky kastrovali miškári, ostatné zvieratá pastieri alebo skúsení majitelia. V polovici 20. storočia ich začali nahrádzať veterinári.

AutorJuraj Zajonc

Literatúra

Horváthová, E.: Liečenie a pranostiky. In: Slovensko - Ľud II. časť. Bratislava 1975, 985-1030.
Kuka, P.: Dekýš II. Mimoroľnícke zamestnania. Zvolen 1978, 9-39.
Štika, J.: Význam slova valach v západních Karpatech. In: Slovenský národopis, 10, 1962, 396-437.

Preskočiť na obsah