Štefan

Štefan

Štefan 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

Štefan

(26. december)
svätec, kresťanský diakon žijúci v Jeruzaleme, v roku 33 umučený kameňovaním; patrón koní. Jeho atribútmi sú palma a hromada kamenia. Roľnícke obyčaje, obsypávanie zrnom a vinšovanie, cirkev prijala a vysvetľovala ako pamiatku na ukameňovanie svätca. V tento deň sa ľudia a kone brodili v snehu alebo vode, aby boli celý rok zdraví. V Honte krstné matky roznášali deťom koláče z kysnutého cesta (kačky). Vinšovanie, spievanie Štefanom bolo na Horehroní, Spiši a Liptove spojené s poviazaním oslávenca, kým vinšovníci nedostali pohostenie. Mládenci chodili dievčatá šibať brezovými prútmi, na okolí Myjavy polievať, aby boli zdravé, pekné. Mládenci za maskované obchôdzky (Orava – turoni, Hont – chodenie po orechoch, s chrenom, Spiš – chodenie po bursikoch) dostali odmenu slúžiacu na usporiadanie štefanskej zábavy, prvej od adventného zákazu. Na západnom Slovensku sa končil služobný rok. Poľnohospodárski robotníci dostávali od hospodára veľký koláč – mrváň. Niesli ho na palici, ozdobený jablkom a rozmarínom ako znak úspešne ukončenej služby a možnosti uzatvoriť novú pracovnú dohodu. Na Záhorí z toho vznikla obchôdzka – chodzení s kouáčem, slameným vencom ozdobeným stuhami. V niektorých obciach Záhoria, Kysúc, Hontu mládenci volili nového mládeneckého richtára a prijímali nových členov do mládeneckého spolku. Do súčasnosti sa v tradícii uchovávajú návštevy príbuzných, vinšovanie, na strednom Slovensku spievanie pod oblokmi, skrátené formy vianočných hier a ojedinele (Sebechleby) i voľba mládeneckého richtára.

AutorViera Feglová

Literatúra

Štefanovanie. In: Matičné čítanie, 1, 1946, 177.
Horváthová, E.: Zvykoslovie a povery. In: Slovensko. Ľud – II. časť. Bratislava 1975, 985-1030.
Horváthová, E.: Zvyky a obrady. In: Hont : Tradície ľudovej kultúry. Zost. J. Botík. Banská Bystrica 1988, 468-548.

Preskočiť na obsah