strúhací stolechttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2017/10/struhaci-stolec1.jpg800815Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
strúhací stolec
(oberučný stolec, dedo, koník, strúhacia stolica, oberučná lavica)
jednoduché drevené zariadenie na uchytenie opracúvaného dreva. Z hľadiska potrieb technológie ručného opracovania dreva konštrukčne dokonalé a mnohostranne použiteľné zariadenie, nepostrádateľné vo všetkých odvetviach drevárskej výroby. Umožňoval vykonávať všetky základné postupy technológie ručného opracovania dreva. Skladal sa zo sedacej a obrábacej časti, ktorej pevný prvok bol zasadený vo vodorovnej sedacej doske stolca. Pritlačením nohou na dolný koniec pohyblivého prvku obrábacej časti sa hlavicou na jeho hornom konci zachytilo drevo, vložené medzi pevný a pohyblivý prvok obrábacej časti stolca. Drevo uchytené v stolci sa opracúvalo obojručným (oberučným) nožom, no používal sa aj pri dlabaní, vŕtaní, rezaní pílkou, špárovaní, štiepaní a žliabkovaní hrubo naštiepaných šindľov. Využíval sa v kolárstve, stolárstve i pri opravách náradia, výrobe rúčok, držadiel a kuchynského riadu. Košikári ho používali na uchytenie lubov pri ich začisťovaní obojručným nožom. Pôvod strúhacieho stolca siaha do 2. storočia. Do podoby so sedacou časťou sa vyvinul v stredoveku. Jeho približné rozmery boli 140 cm (dĺžka) x 30 cm (šírka) x 80 cm (výška).
Opracovanie dreva upevneného v strúhacom stolci. Dolná Súča (okr. Trenčín), 1951. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto M. Rényiová
Obojručné nože, používané v debnárstve. Závadka nad Hronom (okr. Brezno), 1961. Archív kresieb Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Kresba K. Fulierová.
Opracovanie dreva upevneného v strúhacom stolci. Dolná Súča (okr. Trenčín), 1951. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto M. Rényiová
Apáthy, Š.: Drevorubačstvo a spôsoby spracovania dreva. In: Horehronie I. Kultúra a spôsob života ľudu. Ľudové zamestnania. Bratislava 1969, 276 - 349. Kaľavský, M.: Výroba bahrov v Tichom Potoku. In: Vlastivedný časopis, roč. 26, 1977, 95 -96. Kaľavský, M.: Kolárstvo na Slovensku po zrušení cechov. In: Vlastivedný časopis, roč. 27, 1978, 94 - 96.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku. Niektoré sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú analyzovať a zlepšovať váš používateľský zážitok. Skontrolujte svoje možnosti a vyberte si.
Ak máte menej ako 16 rokov, uistite sa, že ste získali súhlas od svojich rodičov alebo opatrovníka na používanie nevyhnutných cookies.
Vaše súkromie je pre nás dôležité. Nastavenia cookies môžete kedykoľvek upraviť. Pre viac informácií o tom, ako používame údaje, prečítajte si naše zásady ochrany osobných údajov. Nastavenia môžete kedykoľvek zmeniť kliknutím na tlačidlo nastavení nižšie.
Upozorňujeme, že ak sa rozhodnete zakázať niektoré typy cookies, môže to ovplyvniť váš zážitok zo stránky a poskytované služby.
Základné cookies a služby umožňujú základné funkcie a sú nevyhnutné pre správne fungovanie webovej stránky. Tieto cookies a služby nevyžadujú súhlas používateľa podľa GDPR.
Marketingové služby používajú tretie strany, aby zobrazovali personalizované reklamy. Robia to sledovaním návštevníkov na viacerých webových stránkach.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.