medovnikárstvo

medovnikárstvo

medovnikárstvo 800 537 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

medovnikárstvo

(pernikárstvo)
potravinárske remeslo zamerané na výrobu medovníkov (perníkov). Rozvoj cechovej výroby medovníkov na Slovensku nastal v 17. – 18. storočí v období protireformácie, keď ich hlavným objednávateľom boli pútnické centrá a spotrebiteľmi zámožnejší obyvatelia miest. Pre širšie vrstvy sa perník stal cenovo prístupným v druhej polovici 19. storočia, keď prudko vzrástol počet medovnikárskych dielní v mestách a mestečkách. Najvýznamnejším prostriedkom výroby medovníkov boli drevené formy, do ktorých sa cesto vtláčalo. Vyrezávali ich medovnikári alebo profesionálni rezbári väčšinou z tvrdého dreva ovocných stromov, najmä hrušky. Námety foriem boli sakrálne, svetské, symbolické a ich zastúpenie sa prispôsobovalo požiadavkám spotrebiteľov. Posledným výrobcom medovníkových foriem na Slovensku bol A. Spengel z Levoče (zomrel 1938). Keďže medovnikári potrebovali med a kupovali hotové úle alebo plásty medu, zo zbytkového vosku vyrábali aj sviečky a votívne predmety. Svoj tovar predávali na jarmokoch, púťach a hodoch, vzdialených od dielne v okruhu cca 50 km. Popri príležitostnej domáckej výrobe sa medovníky v súčasnosti stali tiež predmetom priemyselnej produkcie.

Medovnikári z Kysuckého Nového Mesta pri predaji medovníkov na Mariánskej augustovej púti. Staré Hory (okr. Banská Bystrica), 1970. Archív diapozitívov Ústavu etnológie SAV. Foto S. Kovačevičová
Medovnikári z Kysuckého Nového Mesta pri predaji medovníkov na Mariánskej augustovej púti. Staré Hory (okr. Banská Bystrica), 1970. Archív diapozitívov Ústavu etnológie SAV. Foto S. Kovačevičová

AutorOľga Danglová

Literatúra

Chlupová, A.: Medovníky na Slovensku. Martin1973.
Stano, P.: Perník – medovník, Pernikár – medovnikár. In Slovenská reč 1978, s. 358-362.

Preskočiť na obsah