palicové tancehttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2017/10/palicove-tance-a-an103483.jpg800547Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
palicové tance
mužské reťazové alebo sólové tance s rekvizitou. Ich historické korene siahajú k starým zbrojným, vojenským a pastierskym tancom, k stredovekej európskej moreske, mestským cechovým tancom a k hajdúskemu tancu. Počas historického vývoja prešli viacerými funkčnými premenami a udomácnili sa v tanečnom repertoári vidieka.
Na Slovensku sa vyskytovali v dvoch základných formách:
reťazové palicové tance, známe aj ako mečové tance, ktoré sa na Slovensku uchovali najmä v podobe fašiangových tancov s názvami pod šable, pod paličky, fašiangový tanec, koleda a iné. Tancovalo ich obvykle 5–10 osôb obvykle na pieseň Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide… V prvej časti sa tanečníci, postupujúc po kruhu, reťazovite pospájali palicami, prútmi, kovovými či drevenými šabľami, valaškami alebo inými rekvizitami. V druhej časti vytvárali skočnými alebo behovými motívmi rôzne choreografické figúry: menili smer krúženia, prepletali sa, podbiehajúc alebo preskakujúc rekvizitu a ďalšie. Reťazové palicové tance boli ešte v 1. polovici 20. storočia rozšírené vo viacerých regiónoch západného a stredného Slovenska, pretrvávajú v niekoľkých lokalitách na Záhorí a v okolí stredoslovenských banských miest;
sólové formy palicových tancov, v ktorých tanečníci preukazovali obratnosť s rekvizitou. Interpretmi boli predovšetkým muži, pastieri, poľovníci, avšak smerom k súčasnosti aj ženy a deti. Tieto tance sú v porovnaní s reťazovými variabilnejšie a voľnejšie. Základ pohybovo-tanečnej stránky spočíval buď v krúžení s rekvizitou – tanečník ju prichytával popod nohu, tancoval okolo nej, ponad ňu a podobne, alebo sa tancovalo pomedzi nakríž položenými palicami, prútmi, slamkami či povrieslami. S pozostatkami sólových foriem palicových tancov (juhásky, bačovský, zajačí) sa možno stretnúť takmer na celom území Slovenska.
Fašiangový tance pod šable v Borskom Mikuláši (okr. Senica). Vedecký archív ÚEt SAV, foto H. Bakaljarová 1989.
Tanec zajačí. Folklórna skupina z Liptovských Sliačov (okr. Ružomberok). Vedecký archív ÚEt SAV, foto T. Szabó.
Fašiangový tance pod šable v Borskom Mikuláši (okr. Senica). Vedecký archív ÚEt SAV, foto H. Bakaljarová 1989.
Dúžek, S. – Garaj, B.: Slovenské ľudové tance a hudba na sklonku 20. storočia. Bratislava 2001. Zálešák, C.: Ľudové tance na Slovensku. Bratislava: Vydavateľstvo Osveta, 1964.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku. Niektoré sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú analyzovať a zlepšovať váš používateľský zážitok. Skontrolujte svoje možnosti a vyberte si.
Ak máte menej ako 16 rokov, uistite sa, že ste získali súhlas od svojich rodičov alebo opatrovníka na používanie nevyhnutných cookies.
Vaše súkromie je pre nás dôležité. Nastavenia cookies môžete kedykoľvek upraviť. Pre viac informácií o tom, ako používame údaje, prečítajte si naše zásady ochrany osobných údajov. Nastavenia môžete kedykoľvek zmeniť kliknutím na tlačidlo nastavení nižšie.
Upozorňujeme, že ak sa rozhodnete zakázať niektoré typy cookies, môže to ovplyvniť váš zážitok zo stránky a poskytované služby.
Základné cookies a služby umožňujú základné funkcie a sú nevyhnutné pre správne fungovanie webovej stránky. Tieto cookies a služby nevyžadujú súhlas používateľa podľa GDPR.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.