Vendelín

Vendelín

Vendelín 782 1249 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

Vendelín

(20. október)
svätec, pustovník; podľa legendy kráľovský syn, ktorý z lásky k Bohu odmietol trón a okolo roku 600 slúžil ako pastier u miestneho šľachtica v Sankt Wendel v Sársku. Jeho kult sa ujal najmä v Tyrolsku a Bavorsku, časom zľudovel a v agrárnom prostredí na Slovensku sa rozšíril najmä od obdobia protireformácie. Patrón pastierov, roľníkov, ochranca dobytka, oviec. Najčastejšie zobrazovaný v stredovekom pastierskom odeve, s pastierskou palicou, trúbou a kapsou, so zvieratami pri nohách. Podľa staršej verzie ako opát s opátskou palicou a knihou. Na Slovensku boli rozšírené najmä kamenné prícestné sochy a kaplnky zasvätené Vendelínovi, ktoré sa stavali z vďaky za ukončenie dobytčieho moru. V roľníckom prostredí najmä na západnom Slovensku sa Vendelín často vyskytoval ako krstné meno.

Socha sv. Vendelína z konca 19. storočia. Unín (okr. Senica). Archív diapozitívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: O. Danglová
Socha sv. Vendelína z konca 19. storočia. Unín (okr. Senica). Archív diapozitívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: O. Danglová

AutorOľga Danglová

Literatúra

Géciová-Komorovská, V.: Rozšírenie ľudového kultu sv. Vendelína na Slovensku. In Slovenský národopis 43, 1995, 89-106.
Chlebana, M.: Kult svätého Vendelína v okolí Trenčína. In Světci v lidové tradici. Uherské Hradiště 1995, 247-260.

Preskočiť na obsah