svätci

(svätí)
výraz svätý označujúci v Novom zákone Boha a príslušníkov ranokresťanskej komunity, od 1. storočia aj členov cirkvi, ktorých život bol považovaný za príklad kresťanského životného štýlu a ktorí umreli násilnou smrťou za svoju vieru (mučeníci). Pojem sa po skončení prenasledovania kresťanov vo 4. storočí rozšíril na kresťanov potvrdzujúcich ranokresťanský asketický ideál. Ich skutky boli súčasníkmi považované za zázraky a po ich smrti niektorí veriaci tvrdili, že po modlitbe k týmto kresťanom (vyznávačom) sa v ich živote udiali nezvyčajné veci (väčšinou vyliečenie z chorôb). Prvými kresťanskými svätcami, ktorí neumreli ako mučeníci (okrem biblických postáv Márie a Jána Evanjelistu), boli pravdepodobne svätí Martin a Mikuláš (obaja umreli koncom 4. storočia). Mimoriadne miesto medzi svätými má Mária, apoštoli a biblické postavy. Hoci spočiatku stačil na označenie kresťana za svätého spontánny verejný kult, okolo roku 900 si začínajú toto právo vyhradzovať miestni biskupi a asi od roku 1000 toto právo na západe patrí pápežovi. Celkový počet svätých nie je známy, preto niektoré kresťanské cirkvi slávia sviatok Všetkých svätých (v rímskokatolíckej cirkvi 1. novembra, vo východných cirkvách prvú nedeľu po Päťdesiatnici – sviatku zoslania Ducha Svätého, slávenom 50 dní po Veľkej noci). Kult svätých je charakteristický pre katolicizmus a pravoslávie, protestantizmus ho odmieta ako nebiblický. Kresťanský kult na Slovensku nemal špecifických svätcov a uctievaní boli svätci všeobecne uctievaní v stredoeurópskom priestore, alebo ktorí súviseli s uhorskou štátnosťou (svätý Štefan, svätá Alžbeta Uhorská).