trepanácia lebky

otvorenie lebečnej dutiny chirurgickým zákrokom. Otvor s priemerom asi tri centimetre na temennej alebo čelovej časti lebky vyškrabali alebo vznikol odstránením kúska kosti, oddelného navŕtaním dierok tesne vedľa v kruhovej línii. Otvorom mal podľa tradičných predstáv odísť duch spôsobujúci napríklad bolesť hlavy, alebo ním zasahovali do lebečnej dutiny, napríklad pri vyberaní nádoru. Trepanácie sa v tradičnej medicíne používali aj pri epilepsii a duševných chorobách. Robili ich už v neolite. Nálezy lebiek so zahojenými okrajmi otvorov dokazujú, že úspešne. V juhovýchodnej Európe používali trepanácie v tradičnom liečení ľudí do 19. storočia, na území Slovenka do 10.-11. storočia. Kruhové kostené doštičky, získané aj posmrtnou trepanáciou, slúžili ako amulety. Trepanáciu používali aj pri liečení vrtohlavosti oviec, v oblasti Spišskej Magury a hornej Nitry do začiatku 20. storočia.