tradičná kultúra

vrstva kultúry, ktorá v rámci ľudovej kultúry predstavuje kultúrne dedičstvo. Tvorí relatívne uzavretú štruktúru kultúrnych javov, ktoré vznikali v predchádzajúcich etapách vývoja konkrétnych lokálnych spoločenstiev. Ich formálne a funkčné vlastnosti majú historicky ohraničené opodstatnenie: javy materiálnej kultúry súvisia s vývinom miestnych foriem hospodárenia a výrobnými činnosťami, spoločenskú kultúru určovali spoločenské vzťahy a spôsob života, stupňu vedomia a poznania zodpovedala duchovná kultúra a folklór, v ktorých sa odrážajú aj mravné hodnoty a estetické cítenie tvorcov, nositeľov alebo interpretov. V procesoch modernizácie spoločnosti od 2. polovice 19. storočia sa tieto prirodzené väzby začali narúšať. Tradičná kultúra sa uchováva vďaka hodnotám, ktoré obsahuje.
Jej vývin pokračuje aj v súčasnosti:

1. v prirodzených formách ako nerozlišovaná súčasť každodenného života (kultúrna tradícia);
2. vo vedomom preferovaní tradičných javov oproti moderným (tradicionalizmus);
3. vo vedomom alebo inštitucionalizovanom uchovávaní, oživovaní, interpretačnom predvádzaní, umeleckom spracovávaní, komerčnom využívaní a podobne (folklorizmus).