tradičná ľudová kultúra

pojem zaužívaný v spoločenskej praxi (menej v etnológii). Obsahuje dva vzájomne sa prekrývajúce princípy, a síce tradičnosť a ľudovosť. Pod tradičnosťou rozumieme medzigeneračné prenášanie, ale aj výsledok tohto procesu, ktorým sú hmotné produkty, idey, technológie, kultúrne vzory, návyky, pravidlá a podobne, zdedené po predchádzajúcich generáciách (kultúrne dedičstvo). V označení ľudová je zdôraznený princíp tvorcu a nositeľa kultúry (ľud). Na Slovensku prevažovala v najširších vrstvách obyvateľstva (vidieckeho i malomestského) pastiersko-roľnícka kultúra, ktorá dosiahla svoj vrchol v 2. polovici 19. storočia a jej ľudovosť sa spájala s tradičnosťou. Tento typ kultúry začal nerovnomerne a etapovite zanikať v procesoch modernizácie spoločnosti. Dodnes sa uchováva v rozmanitých formách v každodennej kultúre, ale najmä v masovej produkcii kultúry (ľudové umenie a folklór v prostredí folklorizmu). Tu nadobúda slohové znaky „tradičného ľudového štýlu“. Viaceré javy tradičnej ľudovej kultúry sú dôležitou súčasťou hmotného i nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.