ľudová kultúra

ľudová kultúra

ľudová kultúra 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

ľudová kultúra

systém nazhromaždeného poznania, vzorov správania, materiálnych (hmotných) i nemateriálnych (nehmotných) javov ľudskej činnosti prenášaný z generácie na generáciu v špecifickej sociálnej vrstve diferencovanej spoločnosti, označovanej ako ľud. Chápanie ľudovej kultúry sa v európskom vedeckom myslení menilo najmä v závislosti od pojmu ľud. Približne do polovice 20. storočia ľud (napríklad v ponímaní vednej disciplíny národopis) predstavovali najmä obyvatelia dedín, predovšetkým roľníci, zriedkavejšie remeselníci, robotníci a príslušníci iných neprivilegovaných sociálnych vrstiev. Dedinské obyvateľstvo sa považovalo za najlepšieho uchovávateľa ľudových kultúrnych tradícií, pričom slovo „ľudový“ sa zamieňalo za „národný“, keďže pojmy „ľud“ a „národ“ sa neraz stotožňovali. Od druhej polovice 20. storočia sa ľudová kultúra chápala širšie ako historicky premenlivý kultúrny systém, ktorý sa (v európskych podmienkach) utvoril v období stredovekých, feudálnych spoločenských vzťahov, najväčší rozkvet zaznamenal v 19. storočí, keď nastala jeho postupná redukcia pod vplyvom modernizačných procesov. Výskum ľudovej kultúry sa spájal prevažne s kultúrou menších spoločenstiev (obyvatelia jednej obce, regiónu, určitá sociálna skupina a podobne), ktoré sa vyznačovali istým tradicionalizmom, kolektivizmom a prenosom kultúrnych javov najmä priamou komunikáciou. V súčasnosti sa pod pojmom ľudová kultúra chápe prevažne tradičná predmoderná kultúra neprivilegovaných vrstiev obyvateľstva, dnes uchovávaná ako súčasť kultúrneho dedičstva.

AutorDušan Ratica

Literatúra

Leščák, M.: Horizonty súčasného národopisu (od etnológie cez etnografiu, ľudovedu, národopis k etnológii). In: Muzeum, 1991, 1-5.
Horváthová, E.: Teoretické otázky súčasnej etnografie. In: Slovenský národopis, roč. 21, 1971, 311-317.
Urbancová, V.: Slovenská etnografia v 19. storočí. Vývoj názorov na slovenský ľud. Matica slovenská, Martin 1987.

Preskočiť na obsah