srp

srp

srp 575 711 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

srp

náradie na žatie obilia so zúbkovaným ostrím. Z obdobia 6.–8. storočia sú na Slovensku doložené dva základné typy srpov: starší, ktorého rúčka priamo pokračuje z čepele a mladší, s rúčkou odsadenou od čepele v určitom uhle (niekedy skoro 90°). Išlo o progresívnejšiu formu nástroja, ktorého váha bola rozdelená rovnomernejšie a jedným zákosom zachytila väčšie množstvo obilia. Tento typ získal v období stredoveku prevahu a ako žatevný nástroj sa uchoval do 19., niekde až do začiatku 20. storočia. V 18. storočí sa do procesu žatevných prác dostal ďalší nástroj – kosák. Srpy, tak ako sa zachovali v zbierkach múzeí, boli prevažne výrobkami väčších kováčskych dielní, kde ich robili podľa jednotnej šablóny. Nasvedčuje tomu ich veľká stereotypnosť a oblastné rozšírenie jednotlivých variantov. Výrobcovia pritom často rešpektovali staré vzory. Proces zanikania žatia obilia srpom či kosákom nebol na celom území Slovenka časovo jednotný a najdlhšie sa udržalo na východnom Slovensku. Preniknutie kosy do pozície hlavného žatevného náradia znamená odsunutie srpu i kosáka do funkcie pomocného náradia (odoberanie odkoseného obilia). Dve storočia trvajúca koexistencia srpu a kosáka znamenala často zotretie pojmových rozlíšení oboch nástrojov. Rozdiel sa uchoval tam, kde bol kosák novším importom. Tam, kde kosák vytlačil srp úplne (západné Slovensko), existuje vždy len jedno pomenovanie – srp alebo kosák.

Srpy. Dačov Lom, okr. Veľký Krtíš, 70. roky 20. storočia. Foto T. Ševčíková. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV.
Srpy. Dačov Lom, okr. Veľký Krtíš, 70. roky 20. storočia. Foto T. Ševčíková. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV.

AutorPeter Slavkovský

Literatúra

Slavkovský, P.: Svet na odchode. Tradičná agrárna kultúra Slovákov v strednej a južnej Európe. Bratislava 2009.

Preskočiť na obsah