pekárstvo

remeselná a priemyselná výroba chleba a jemných chlebových výrobkov. Ako remeslo sa pekárstvo rozšírilo s rozvojom miest, na území Slovenska v 13. – 14. storočí. Najstaršie známe cechové pekárske štatúty sú z Kremnice (1554). Existovalo 11 pekárskych cechov v 10 mestách (Bratislava, Kežmarok, Komárno, Košice, Kremnica, Levoča, Modra, Pezinok, Prešov a Trnava). V Bratislave boli 2 cechy: pre bielych pekárov (piekli najmä pečivo) a čiernych pekárov (piekli predovšetkým chlieb). Na prelome 19. a 20. storočia sa pekárske dielne na celkovom počte remeselných dielní podieľali 1,5 %. V 18 župách na Slovensku v roku 1910 bolo 1 106 pekárskych dielní. Roku 1930 bolo 175 dielní majiteľských, 949 malých (do 5 zamestnaných osôb), 103 stredných, 11 veľkých a 6 pekární zamestnávalo nad 20 osôb. Najväčší rozvoj dosiahlo pekárstvo na západnom Slovensku, kde sa od 2. polovice 19. storočia masovo opúšťalo domáce pečenie chleba a prechádzalo sa na jeho remeselnú výrobu. Pekárstvo sa najrýchlejšie rozvíjalo v 20. storočí medzi dvoma svetovými vojnami. A to aj napriek tomu, že ešte asi 1,5-krát prevažovalo domáce nad remeselným a továrenským pečením chleba. Po roku 1948 sa pekárstvo postupne začleňovalo do mlynského a pekárenského priemyslu. Pekárske výrobky boli známe svojimi regionálnymi či miestnymi špecifikami (napríklad bratislavské rožky, skalický trdelník). Všeobecne rozšírené bolo domáce pečenie obradového pečiva (chlieb, koláče a rôzne druhy pečiva) pri významných rodinných a výročných sviatkoch a slávnostiach (svadba, krstiny, kar, Veľká noc). Patrónkou pekárov bola sv. Anna, ktorá rozdávala chlieb chudobným. Zobrazovaná býva s košíkom chleba v jednej a s džbánom vína v druhej ruke.