papučiarstvo

papučiarstvo

papučiarstvo 800 588 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

papučiarstvo

domácka a remeselná výroba pletených alebo šitých papúč. Papuče sa do 18. storočia plietli piatimi ihlicami. Staršou formou papúč boli pančuchy (podkolienky), pletené z ovčej vlny a splstené v teplej vode. Obúvali sa do krpcov, súkenných papúč alebo sa na chodidle obšili súknom. Koncom 18. storočia sa rozšírilo aj šitie papúč z domáceho súkna (kapce). Výroba papúč sa líšila postupmi (šitie, pletenie), ich tvarom (so sárou i bez nej, celé papuče i s rázporkom), výzdobou, farebnosťou (biele, sivé, čierne i viacfarebné). Papučiarstvo sa vyskytovalo v horských oblastiach Slovenska, v ktorých bol rozšírený salašnícky chov oviec (najznámejšie strediská boli Súčanská dolina, Čičmany). V 50. rokoch 20. storočia ich vyrábali na vlastnú potrebu, na objednávku i na predaj na trhoch. V niektorých oblastiach sa vyrábali aj súkenné krpce (kolcúny, kolcune), do ktorých sa v zime obúvali kapce (Liptovská Teplička). Klobučníci v Bardejove a Prešove plstili (váľali) z vlny váľanky, valčuchy. Pri váľaní používali na ich formovanie čižmárske kopytá (šamfy). Papučiarstvo ako domácka výroba sa vykonávalo v zimnom období, najmä od Všechsvätých do Vianoc.

Obkresľovanie tvaru podošvy papuče podľa formy na súkno. Horná Súča (okr. Trenčín), 1967. Trenčianske múzeum v Trenčíne. Foto J. Halaša.
Obkresľovanie tvaru podošvy papuče podľa formy na súkno. Horná Súča (okr. Trenčín), 1967. Trenčianske múzeum v Trenčíne. Foto J. Halaša.

AutorMichal Kaľavský

Literatúra

Baran, L.: Staré formy plstěné lidové obuvi v karpatské oblasti Československa. In: Československá ethnografie, roč. 4, 1956, 179 - 200.
Marková, E.: Ľudová pletená obuv z vlny. In: Slovenský národopis, roč. 20, 1972, č. 4, 610 -629.
Staňková, J.: Poznámky k papučářství v Sučanské dolině. In: Slovenský národopis, roč. 2, 1954, 45 - 64.

Preskočiť na obsah