• Search
    Nastavenie filtra
    Len presné výrazy
    Vyhľadávať v názve
    Vyhľadávať v obsahu
    Filtrovať podľa typu
    Stránky
    Články
    Zoznamy NKD
    Encyklopédia

osobitok

osobitok

osobitok 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

osobitok

osobitné vlastníctvo jednotlivých členov rodiny, v latinských prameňoch nazývané peculium, neskôr podľa Tripartita patrimonium privatum, ktoré mohol mať len otec rodiny, neskoršie i ostatní členovia rodiny. V tradičnom rurálnom prostredí však majetkové spoločenstvo rodiny neprenechávalo veľa možností ako ho nadobudnúť. Roľnícke rodiny získavali nový majetok prostredníctvom spoločnej práce, aj jednotlivé zárobky patrili k spoločným peňažným prostriedkom (okrem drobných ženských príjmov z predaja lesných plodov, hydiny, vajíčok a pod., v niektorých oblastiach povoľovali aj ponechanie drobného zárobku pre dcéry na výbavu). Individuálny majetok bolo možné získať vo forme vena alebo materinskej časti. Zdedený ženský majetok, tzv. materinské, delila matka medzi dcéry, záviselo od jej rozhodnutia ako. Spravidla išlo o malé kúsky pôdy pod konope, niekedy i roľu alebo lúku. Ženský majetok v porovnaní s otcovizňou obyčajne nevytváral rovnocennú časť dedičného majetku. Úžitok z neho mladá rodina speňažila a zisk si ponechala ako ďalší základ pre ženský majetok, ktorý sa stal pre potomkov dedičným materinským majetkom. Individuálne hospodárenie v rámci rodinného spoločenstva bývalo zriedkavé.

AutorĽubica Herzánová-Voľanská

Literatúra

Botíková, M. – Jakubíková, K. – Švecová, S.: Tradície slovenskej rodiny. Bratislava 1997.
Salner, P.: Medzigeneračné vzťahy v súčasnej rodine. In: Spôsob života družstevnej dediny. Zostavila B. Filová. Bratislava 1986, 74-84.
Švecová, S.: Ekonomické postavenie ženy v tradičnom roľníckom prostredí. In: Národopisné informácie, roč. 17, 1985, č. 1, 74-82.