spoluvlastníctvo

spoluvlastníctvo

spoluvlastníctvo 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

spoluvlastníctvo

kolektívne vlastníctvo nehnuteľného majetku. Jeho rôzne formy vydržali aj niekoľko sto rokov, i po zrušení poddanstva, iné vznikali nanovo, hoci zväčša podľa starého vzoru. Majetok v spoluvlastníctve tvorili najčastejšie lesy, lúky a pasienky, niekde aj kameňolom, štrkoviská, píla, mlyn či právo lovu a rybolovu. Bol spravovaný podľa chotárnych podmienok; tzv. chotárne spoločenstvá umožňovali zosúladenie, a tým aj uľahčenie prác viacerých susedov. Chotárnymi spoločenstvami boli napríklad spolok bývalých urbarialistov, komposesorát zase predstavoval spoluvlastníctvo bývalého majetku šľachty a pasienkové spoločenstvá riešili problém nedostatku pasienkov pre hospodárske zvieratá vykupovaním lesov, ktoré kultivovaním menili na pasienky. Spoluvlastníctvo bolo ideálne, každý spoluvlastník mal rovnaké práva dotýkajúce sa jeho vlastníctva, s majetkom však bolo treba narábať tak, aby neboli poškodení ostatní. Okrem organizovaných foriem spoluvlastníctva existovali aj formy neorganizované. Boli výsledkom rozdelenia rodinného nedielu, pri ktorom nebolo možné rozdeliť nejakú časť, tá sa užívala spoločne, podiely boli ideálne.

AutorĽubica Herzánová-Voľanská

Literatúra

Botíková, M. – Jakubíková, K. – Švecová, S.: Tradície slovenskej rodiny. Bratislava 1997.
Horák, J.: Urbářské a příbuzné poměry na Slovensku. Praha 1932.
Vaněček, V.: Dějiny státu a práva v Československu do roku 1945. Praha 1945.
Rebro, K.: Urbárska regulácia Márie Terézie a poddanské úpravy Jozefa II. na Slovensku. Bratislava 1959.

Preskočiť na obsah

Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.

Prijať všetky Prijať len potrebné