odzemok
(hajduk, hajduch, hajdúsky tanec, kozák, kozačka, Poza bučky, valaský tanec, Jánošíkov tanec, zbojnícky)
mužský tanec starého štýlu s príznačnou drepovo-skokovou motivikou. Hlavnými interpretmi boli pastieri a valasi hornatých oblastí. Najstaršia zmienka je z roku 1514. Odzemky sú však staršie a viažu sa k vojenským, šľachtickým, zbojníckym a pastierskym tancom, aj k moreske. V 19. a 20. storočí sa na vidieku tancovali ako príležitostné, fyzicky náročné tance.
Odzemok je prevažne sólový, zriedkavejšie skupinový tanec po kruhu, vo dvojici alebo štvorici. Pestrá tanečná motivika s drepmi a skokmi sa používa najmä v sólovom odzemku. V skupinovej forme sa popri improvizačnom princípe uplatňuje aj jednotné tancovanie motívov, pričom sa striedajú oddychové a drepovo-skokové úseky. Často sa tancoval s valaškou, palicou, fokošom, sekerou, kosou, metlou, ale aj klobúkom alebo fľašou, ktoré umožňovali ukázať tanečnú obratnosť. Motívy odzemku (nie ako samostatný tanec) sa vyskytovali v betlehemských hrách a tanečno-motivické analógie nachádzame aj v niektorých mužských tancoch (ovči zdych), v mládeneckých tancoch a verbunkoch, v družbovskom tanci, ako aj v mužskom prejave niektorých párových tancov. Výnimočne ho tancovali aj ženy. Hudobný podklad tvorila najčastejšie pieseň Po valasky od zeme… v regionálnych obmenách (iba zriedkavo odlišné, napríklad na východe melódia blízka ukrajinským kozákom). Hudobný sprievod pozostáva z opakovania nápevu sláčikovou hudbou, harmonikou, v staršej podobe gajdami a píšťalkou.
Odzemok bol rozšírený na celom území, v priebehu 20. storočia zanikal najmä na južnom a západnom Slovensku. Vo vidieckom repertoári pretrvali do súčasnosti predovšetkým sólové formy ako príležitostné exhibície s menej náročnou motivikou. Uplatňuje sa najmä vo folklórnych kolektívoch.
mužský tanec starého štýlu s príznačnou drepovo-skokovou motivikou. Hlavnými interpretmi boli pastieri a valasi hornatých oblastí. Najstaršia zmienka je z roku 1514. Odzemky sú však staršie a viažu sa k vojenským, šľachtickým, zbojníckym a pastierskym tancom, aj k moreske. V 19. a 20. storočí sa na vidieku tancovali ako príležitostné, fyzicky náročné tance.
Odzemok je prevažne sólový, zriedkavejšie skupinový tanec po kruhu, vo dvojici alebo štvorici. Pestrá tanečná motivika s drepmi a skokmi sa používa najmä v sólovom odzemku. V skupinovej forme sa popri improvizačnom princípe uplatňuje aj jednotné tancovanie motívov, pričom sa striedajú oddychové a drepovo-skokové úseky. Často sa tancoval s valaškou, palicou, fokošom, sekerou, kosou, metlou, ale aj klobúkom alebo fľašou, ktoré umožňovali ukázať tanečnú obratnosť. Motívy odzemku (nie ako samostatný tanec) sa vyskytovali v betlehemských hrách a tanečno-motivické analógie nachádzame aj v niektorých mužských tancoch (ovči zdych), v mládeneckých tancoch a verbunkoch, v družbovskom tanci, ako aj v mužskom prejave niektorých párových tancov. Výnimočne ho tancovali aj ženy. Hudobný podklad tvorila najčastejšie pieseň Po valasky od zeme… v regionálnych obmenách (iba zriedkavo odlišné, napríklad na východe melódia blízka ukrajinským kozákom). Hudobný sprievod pozostáva z opakovania nápevu sláčikovou hudbou, harmonikou, v staršej podobe gajdami a píšťalkou.
Odzemok bol rozšírený na celom území, v priebehu 20. storočia zanikal najmä na južnom a západnom Slovensku. Vo vidieckom repertoári pretrvali do súčasnosti predovšetkým sólové formy ako príležitostné exhibície s menej náročnou motivikou. Uplatňuje sa najmä vo folklórnych kolektívoch.