družbovský tanec
(družbovský odzemok, družbovský s kosou, hajduk s vencom, kozáčik a iné)
mužský svadobný obradový tanec prvého (staršieho) družbu alebo viacerých družbov, s prípadným zapojením mladuchy alebo družíc do tanca. Historická obmena tohto tanca je známa z 2. polovice 17. storočia z Košíc. Obvykle mal regionálne rozličný priebeh s trojstupňovo gradovanou tanečno-dramatickou formou, ktorá vrcholila symbolickým „sťatím hlavy“ mladuche – sňatím venca, ktorý si prvý družba napichol na šabľu či fokoš a s tým na záver zatancoval. Na tento obradný akt obvykle nadväzovalo čepčenie mladuchy alebo cyklus rozlúčkových svadobných tancov s mladuchou. Družbovské tance mali formu mládeneckých sólových alebo skupinových tancov v kruhu okolo nevesty. Hudobná zložka družbovských tancov bola obvykle spätá s odzemkom, kolomyjkou a aj inými tancami.
Družbovský tanec sa v značne variabilných a redukovaných obmenách vyskytoval na celom území Slovenska. Rozvinutý a relatívne stále živý je aj v súčasnosti na Spiši a v Šariši, menej v Zemplíne a na Orave.
mužský svadobný obradový tanec prvého (staršieho) družbu alebo viacerých družbov, s prípadným zapojením mladuchy alebo družíc do tanca. Historická obmena tohto tanca je známa z 2. polovice 17. storočia z Košíc. Obvykle mal regionálne rozličný priebeh s trojstupňovo gradovanou tanečno-dramatickou formou, ktorá vrcholila symbolickým „sťatím hlavy“ mladuche – sňatím venca, ktorý si prvý družba napichol na šabľu či fokoš a s tým na záver zatancoval. Na tento obradný akt obvykle nadväzovalo čepčenie mladuchy alebo cyklus rozlúčkových svadobných tancov s mladuchou. Družbovské tance mali formu mládeneckých sólových alebo skupinových tancov v kruhu okolo nevesty. Hudobná zložka družbovských tancov bola obvykle spätá s odzemkom, kolomyjkou a aj inými tancami.
Družbovský tanec sa v značne variabilných a redukovaných obmenách vyskytoval na celom území Slovenska. Rozvinutý a relatívne stále živý je aj v súčasnosti na Spiši a v Šariši, menej v Zemplíne a na Orave.
