obradový koláč

koláč pripravovaný pri rodinných alebo kalendárnych sviatočných príležitostiach. Veľký význam sa v tradičnom dedinskom prostredí prikladal koláčom pripravovaným pre svadobný obrad. Svadobný koláč – radostník, brány, mrváň, vrtaň, poklona, calta, kuch – piekla neveste zvyčajne jej krstná matka ako dar. Niesol sa v svadobnom sprievode, stál na svadobnom stole pred novomanželmi a na záver hostiny sa delil medzi svadobníkov. Nevestin koláč býval zdobený ozdobami z cesta, papierovými kvetmi, rozmarínovými vetvičkami, prípadne mašličkami. V niektorých lokalitách mával veľké rozmery. Koláč býval aj symbolom zváčov, ktorí chodili pozývať hostí na svadbu. Na znak pozvania ich niekde zváči pred svadbou ľuďom rozdávali. Zvykli sa piecť tiež osobité koláče – predbežníky, vychytníky – pre dievčatá a chlapcov, ktorí boli pozvaní na svadbu ako družice a družbovia. V rámci svadobného obradu priniesol koláč ako dar niekedy aj ženích, keď si prišiel pre nevestu do jej domu. Aj nevesta často priniesla koláč ako dar svokre, keď prišla do domu ženícha. Koláče ako dary svadobným rodinám piekli aj ďalšie pozvané ženy, ktoré ich prinášali spolu s inými potravinami vo veľkých košoch. V niektorých lokalitách sa piekli koláče aj pri príležitosti narodenia dieťaťa alebo úmrtia človeka, napríklad boľastník. K tradičným obradovým koláčom patria aj tie, ktoré sa piekli na Vianoce (kračun, štedrák), alebo na Veľkú noc (paska). Koláče sa piekli aj pre koledníkov, ktorí chodili počas vianočných a novoročných sviatkov vinšovať po domoch alebo pre služobníkov, ktorí na konci roka končili svoju službu na hospodárstvach. Kedysi sa v hospodársky prosperujúcich regiónoch Slovenska piekli koláče aj na dožinky. Boli navrchu zdobené z cesta vytvorenými klasmi obilia (mrváň). Koláče nesmeli chýbať ani na hodoch (hodovníky). Pôvodné formy obradových koláčov sa postupne menili aj zanikali. Mnohé z nich boli nahradené tortami, zákuskami a inými druhmi pečiva.