oberačka

oberačka

oberačka 800 761 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

oberačka

komplex vinohradníckych prác spojený so zberom, transportom a prípravou hrozna na ďalšie spracovanie. Patrí k najvýznamnejším vinohradníckym prácam, kde sa odráža celoročné snaženie vinohradníkov. Vo vinohradníckych oblastiach Slovenska sa oberačka realizovala zvyčajne od polovice septembra do konca októbra, v závislosti od lokality a zrelosti hrozna. Za feudalizmu určovali termín oberačiek zemepáni ako vlastníci pozemkov a viníc. V kapitalizme termín oberačiek vyhlasoval vinohradnícky spolok alebo vedenie obce, a to tak, že dali termín vybubnovať obecnému sluhovi, aby sa upovedomili všetci vinohradníci. Pri oberačkách na zemepanských viniciach pracovalo veľké množstvo pracovných síl, ktoré tvorili poddaní, ale i námezdní robotníci. Na súkromných viniciach sa oberalo hrozno len za pomoci vlastných členov užšej i širšej rodiny a pozvaných hostí. Pri veľkej úrode sa tiež najímali námezdní robotníci, tzv. tovarichári. Oberačky začínali skoro ráno. Každý oberač dostal pridelený riadok, v ktorom oberal hrozno a postupoval na jeho koniec. Hrozno odrezávali nožom alebo strihali nožnicami do vedier. Z vedier sa hrozno vysýpalo do putní, ktoré odnášali putniari do veľkých drevených kadí uložených na voze na okraji vinice. V niektorých lokalitách sa hrozno ešte na kadiach vo viniciach mliaždilo, aby sa do kade vošlo čo najviac úrody. V malokarpatských lokalitách sa kade vozili na dvory v špeciálnych vozoch, nazývaných lajtry. Podľa toho bol odvodený názov poslednej úrody privezenej do dvora vinohradníka, tzv. posledná lajtra. Oberačky, vzhľadom na ich význam pre vinohradníkov, boli často spojené s oslavami a rôznymi zvykmi, mali slávnostný charakter (výskanie pri zdvihnutí plnej putne, trúbenie a streľba hájnikov a ich odmeňovanie, zdobenie posledného voza stuhami a viničovými ratolesťami). Na feudálnych majetkoch, ale i väčších gazdovstvách robotníci-oberači a putniari odovzdávali po skončení oberačky pánovi-majiteľovi vinice kyticu kvetov, veniec z viničných listov alebo veľký strapec hrozna ozdobené stuhami, podobne ako po skončení žatvy dožinkový veniec.

Meranie sladkosti čerstvého muštu na voze počas oberačky. Sebechleby (okr.Krupina), 1977, Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: A. Pranda
Meranie sladkosti čerstvého muštu na voze počas oberačky. Sebechleby (okr.Krupina), 1977, Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: A. Pranda

AutorKatarína Nováková

Literatúra

Drábiková, E.: Človek vo vinici. Bratislava 1989.
Kahounová, E.: Malokarpatské oberačky, nová verzia tradičných slávností. In: Slovenský národopis, 1975, roč. 23, č. 4, 566-580.

Preskočiť na obsah