vinič hroznorodý

vinič hroznorodý

vinič hroznorodý 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

vinič hroznorodý

lianovitá rastlina určená na produkciu hrozna alebo na použitie ako množiteľský materiál pre tieto rastliny. Plodmi sú bobule s vysokým obsahom cukru, konzumované ako stolové hrozno alebo spracúvané na víno a iné alkoholické a nealkoholické nápoje .Vinič hroznorodý patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny. Vinič pochádza zo strednej Ázie, z Kaukazu z oblasti Čierneho a Kaspického mora. Podľa vykopávok archeológov a nálezov semien viniča sa zistilo, že vinič sa rozšíril ďalej do Egypta, Sýrie, Babylónie, potom do Číny, Palestíny a Grécka. Z Grécka sa rýchle rozšíril do Rímskej ríše a do oblastí, ktoré Rimania pri svojich výbojoch obsadzovali. Pestovanie viniča v strednej Európe v hradištnom období potvrdzujú nálezy zrniek viniča na nálezisku v Mikulčiciach.
Slovensko predstavuje svojou vnútrozemskou polohou a prírodnými podmienkami najsevernejšiu hranicu rentabilného pestovania viniča v Európe. Jeho pestovanie sa koncentruje na stráňach pohorí, pahorkatín a na úbočiach teplých kotlín južného pásma nášho územia. Nadväzuje na produkčné oblasti susedných krajín (Moravy, Rakúska, Maďarska).
V priebehu historického vývinu vinohradníctva sa rozvinuli odrody viniča do širokého sortimentu. Do polovice 20. stor. sa v produkčne najvyspelejších oblastiach (malokarpatská, skalicko-záhorská, hlohovecko-trnavská, nitrianska, podunajská, modrokamenská, východoslovenská a tokajská) pestovali ušľachtilé sorty viniča ako Veltlín zelený, Silván zelený, Rizling vlašský, Tramín, Furmint, Dievčie hrozno, Lipovina a iné. Okrem týchto odrôd boli v celom pestovateľskom pásme bežne pestované aj mnohé odrody označené domácimi názvami, ktoré v priebehu 20.storočia postupne mizli, napríklad Grozlák, Baraní ocas, Volské oko.
Po prieniku fyloxéry viničovej a perenospóry do strednej Európy na prelome 19. a 20. storočia sa začalo presadzovať pestovanie hybridov, ktoré boli odolnejšie voči škodcom. Pod všeobecne rozšíreným názvom samorodáky boli obľúbené pre nenáročnú výsadbu, vysokú úrodu, ako i odolnosti voči voške viničovej, preto sa používali na zaštepenie. Obe svetové vojny poškodili vinohradníctvo úbytkom pracovných síl, nedostatkom výsadbových a ochranných materiálov, sociálnou a hospodárskou neistotou ako i priamymi vojnovými udalosťami. Významným krokom bolo v roku 1924 zriadenie výskumného pracoviska v Bratislave. Podnetom na vytvorenie bola snaha prispieť k revitalizácii vinohradníctva a vinárstva v stredoeurópskych krajinách v kritickej situácii vyvolanej inváziou fyloxéry, peronospóry a múčnatky začiatkom 20. storočia. Preto na mieste bývalej Uhorskej kráľovskej vinohradníckej školy vznikol Vinársky ústav – predchodca terajšieho Výskumného ústavu vinohradníckeho a vinárskeho v Bratislave.

AutorKatarína Nováková

Literatúra

Drábiková, E.: Človek vo vinici. Bratislava 1989.
Nováková, K.: Vinohradníctvo a vinohradníci v procesoch transformácií. Trnava 2009.

Preskočiť na obsah