vinobranie
slávnosť ukončenia zberu hrozna. Zo slovenských vinohradníckych oblastí sa do šírky rozvinulo v mestách v oblasti Malých Karpát. Začiatkom 20. storočia v rodinách bohatších vinohradníkov robotníci a robotníčky najatí na oberačku ozdobovali voz s posledným naoberaným hroznom stužkami a kvetmi a cestou z viníc do mesta spievali. Veniec uvitý z viničných vetvičiek s najkrajšími strapcami darovali gazdovi čakajúcemu pri otvorenej bráne domu. Jeho rodina pripravila vo dvore pre robotníkov pohostenie. Výdatné mäsové jedlá a pečená hydina, chlieb, sladké pečivo, ale i veršované príhovory, zábava pri víne, speve a hudbe pridávali pracovnému aktu slávnostnú a uvoľnenú atmosféru. V roku 1934 na deň Václava (28. september) mestská rada v Pezinku po prvý raz zorganizovala v spolupráci s vinohradníckym spolkom, štátnymi železnicami a viacerými mestskými korporáciami oberačkové slávnosti ako propagačný deň pezinského vína. Odvtedy sa slávnosti nazvané vinobranie konávajú počas septembrových víkendov vo viacerých susediacich vinohradníckych mestách (Modra, Pezinok, Svätý Jur) za účasti tisícok návštevníkov a turistov.
Ozdobený voz v sprievode mestom na slávnosti vinobrania v roku 1943. Svätý Jur (okr. Pezinok). Malokarpatské múzeum v Pezinku, vysunuté pracovisko Literárne a vlastivedné múzeum vo Svätom Jure. Autor neznámy
AutorKatarína Popelková
Pozri aj
Literatúra
Kahounová, E.: Malokarpatské oberačky – nová verzia tradičných slávností. In: Slovenský národopis, roč. 23, 1975, č. 4, 566-580.
Kahounová-Drábiková, E.: Oslavy oberačiek kedysi a dnes. In: Sloboda, roč. 33, 1978, č. 40, 5.
Popelková, K.: Vinohradníctvo, vinohradníci a turizmus (obchodné záujmy podnikateľov jedného odvetvia ako nosná rovina regionálneho rozvoja). In: Etnologické rozpravy, roč. 12, 2005, č. 2, 112-120.
