povery
(bobony)
tradíciou fixované označenie predkresťanských predstáv a úkonov, často sa prelínajúcich s prvkami oficiálneho náboženstva. Označenie svedčí o odmietavom postoji predstaviteľov pravej viery, ktorí sa usilovali ľudovú vieru potlačiť. Ide o živé transformované zvyšky starších náboženských predstáv, uchovaných tradíciou pre každodennú potrebu iluzórnej kompenzácie síl človeka. Majú prvky prvotných náboženstiev (animizmus, manizmus, totemizmus, šamanizmus, mágia) prežívajúcich do súčasnosti. Boj proti poverám sa v 19. storočí pokladal za nevyhnutnú súčasť šírenia osvety. Na území Slovenska ho viedli najmä učitelia a farári, ktorí vo svojich zápiskoch povier zozbierali unikátne súbory autentických záznamov o ľudovom poznaní, názoroch, viere a zvykoch. Štúdium povier je súčasťou bádania zvykov a obradov v etnológii, v sociálnej a kultúrnej antropológii, ako aj vo vede o náboženstve – religionistike. Predstavujú zaujímavý jav aj z hľadiska psychológie a sociológie (moderná povera o reťazi listov šťastia).
Titulný list publikácie Pilní domajší a poľní hospodár z roku 1792. Jej autor, farár Juraj Fándly, sa poukazovaním na povery, ktoré považoval za nesprávne, snažil v spôsobe života slovenských sedliakov presadzovať racionálne názory. Prevzaté z Fándly, J.: Pilní domajší a poľní hospodár. Trnava 1792
AutorĽubica Chorváthová
Bogatyriov, P. G.: Pověry herců. In: Souvislosti tvorby, Praha 1971.
Fándly, J.: Pilní domajší a polní hospodár I. Bratislava 1990.
Michalko, P.: Rozhovory učiteľa so sedliakmi o škodlivosti povier panujúcich medzi pospolitým ľudom. Bratislava 1977.
