stodola

stodola

stodola 800 580 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

stodola

(humno, pajta, pleveň, kolešňa, tok, dvor)
hospodárska stavba. Rôzne funkcie stodoly v hospodárskom živote roľníckej rodiny sa odrazili na jej priestorovom členení a oproti iným hospodársky stavbám i v značnej rozmernosti. Ústredným a najväčším priestorom bola vstupná, spravidla na obidvoch stranách stodoly priechodná časť – mlat, mlatovňa, kolovňa, holomnica, holohumnica, bojisko, tok, tlo – ktorá sa využívala na mlátenie obilia cepmi, jeho čistenie viatím, rezanie sečky pre dobytok, v zime, ak na hospodárstve neboli na to osobitné priestory, tu bol uložený i voz a ďalší hospodársky inventár. Bočné, rozmernejšie priestory pozdĺž jednej, zriedkavejšie aj po oboch stranách stodoly – záčiny, štály, štadle, úrebrá, konce, boky, stránky, pričulky, plevne, kolešne – boli určené na uloženie nevymláteného obilia, a po jeho vymlátení sem dávali slamu určenú na kŕmenie. Prístup do týchto priestorov bol z mlatovne otvormi v stene, ktoré sa nazývali okno, oblok, prielaz, záčinok. Pozdĺž druhej strany mlatovne sa nachádzali 2–4 menšie priestory. Jeden z nich, obyčajne uprostred, nebol od mlatovne oddelený stenou a využíval sa na odhrnutie zrna počas mlátenia (záhrnka, kutica). Ostatné boli od mlatovne oddelené a slúžili na uloženie pliev (plevinec), niekde aj zrna (komora). Pozdĺž vonkajšieho obvodu stodoly bývali ďalšie priestory – šopa, cieňa, kôlňa – slúžiace na uskladnenie hospodárskeho náradia, dopravných prostriedkov, steliva, kuriva ap. Z hľadiska pôdorysnej dispozície sa na Slovensku vyskytovali priečne prejazdné, menej často i pozdĺžne prejazdné stodoly. Stodoly sa kombinovali aj s maštaľou, ktorá potom stála na mieste niektorého zo záčinov. Na východnom Slovensku sa vyskytovali tzv. polygonálne stodoly. Využité bolo i podstrešie stodoly, hlavne časť nad mlatovňou (polešenie, vôdor, lodor, zápustok, hrtan, patro, pentro, pľantre.), kde sa ukladalo krmivo na prípravu sečky (ďatelina, ľadník), ale aj seno. Stodoly boli spravidla samostatné stavebné objekty v zadnej časti dvora, prípadne až za nim v priestore ovocnej záhrady. Stavebný materiál stodôl zodpovedal miestnym tradíciám a možnostiam – drevo, vypletanie, murované. V niektorých obciach sa vyskytovalo aj spoločné umiestnenie stodôl na verejnom priestranstve v blízkosti dediny (stodolište), kde vytvárali súvislú líniu, alebo boli šachovnicovite rozložené do dvoch línií, aby sa zamedzilo ich prípadnému vyhoreniu.

Stodola vypletaná prútím. Čáčov, okr. Senica. Foto V.Urbancová, 1956. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV.
Stodola vypletaná prútím. Čáčov, okr. Senica. Foto V.Urbancová, 1956. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV.

AutorJán Botík

Literatúra

Podolák, J.: Pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov hospodárskych zvierat na Slovensku od polovice 19. do polovice 20. storočia. In: Agrikultúra 4/1965.
Slavkovský, P.: Svet na odchode. Agrárna kultúra Slovákov v strednej a južnej Európe. Bratislava 2009.
Mjartan, J.: Staviteľstvo. In. Slovensko. Ľud-II. časť. Obzor. Bratislava 1975, s.897-945.
Kovačevičová, S. : Sídla a obydlie. In. Slovensko. Európske kontexty ľudovej kultúry. Bratislava 2000, s.143-170.

Preskočiť na obsah