poľnohospodársky robotník

príslušník sociálnej skupiny zamestnancov v poľnohospodárstve. V klasifikácii zamestnaneckej štruktúry mzdový pracovník v poľnohospodárstve, vykonávajúci pracovné úkony prevažne fyzického charakteru. Už feudálne panstvá využívali mzdové pracovné sily počas nárazových poľnohospodárskych prác v rastlinnej výrobe, na ukončenie ktorých poddaní nestačili v rámci poddanských povinností. Zrušením poddanstva sa pre pracovný trh uvoľnilo množstvo poľnohospodárskeho robotníctva, pochádzajúce najmä z radov bezzemkov a drobných roľníkov. V dôsledku agrárneho preľudnenia a nedostatku pracovných príležitostí v nepoľnohospodárskych odvetviach tvorili lacnú pracovnú silu prevažne na veľkostatkoch až do polovice 20. storočia. V skupine poľnohospodárskych robotníkov sa z pracovnoprávneho hľadiska rozlišovali kategórie: roční poľnohospodárski robotníci (deputátnici/sluhovia, bíreši), nádenníci (napsámoši, vyplácaní dennou mzdou, pochádzajúci z miestnej populácie), sezónni poľnohospodárski robotníci (spravidla prichádzajúci na veľkostatky zo vzdialených oblastí). Do polovice 20. storočia výrazne ovplyvňovali sociálnu štruktúru poľnohospodárskeho obyvateľstva. R. 1930 z celkového počtu ekonomicky aktívnych osôb v poľnohospodárstve sa hlásilo k samostatným roľníkom 287 836 osôb (55%), stálych robotníkov bolo 90 900 (17%) a za nádenníkov sa považovalo až 147 773 (28%) osôb. Kolektivizáciou poľnohospodárstva a vytvorením štátnych majetkov tradičné kategórie poľnohospodárskych robotníkov zanikli.