cesta
Zvýšený záujem o budovanie cestnej siete podnietili v 16. storočí obchodné kontakty, ťažba a banská výroba, začiatok poštovej dopravy i vojenské potreby. Tomu napomáhalo aj zriaďovanie colných staníc a vyberanie mýta. V polovici 19. storočia boli niektoré cesty zoštátnené a rozdelené na štátne, župné a vicinálne. Dôležitú úlohu pri skvalitňovaní cestnej siete mala stavba mostov. Skôr ako sa začali budovať prvé železničné spoje, plnila cestná sieť dôležitú úlohu v kontaktoch medzi blízkymi aj vzdialenejšími regiónmi. Okrem hlavných zohrávali dôležitú úlohu aj cesty lokálneho významu, spájajúce susediace vidiecke a mestské sídla a dedinské sídla s extravilánom. Sem patria cesty prechádzajúce dedinou, určené na peší transport a pre dopravné prostriedky (vozy, sane), ale i cesty spájajúce roľnícke sídla s chotárom (poľné, lesné, pešie chodníky a cestičky – pešnik, puť, chodnik; cesty určené pre výhon dobytka na pašu – výhon, vehon; i tie vedúce medzi poliami – vyvrať, uvrať).
Popri cestách a na ich križovatkách sa vysádzali niektoré druhy stromov (duby, topole), umiestňovali rôzne označenia a orientačné znamenia (kôpka kamenia, drevené značky vytyčujúce hranice chotára, zákaz prechodu cez polia, zákaz vypásania pozemku dobytkom, označenia smerov pútnických ciest, ako aj rozličné atribúty pripomínajúce miesta nešťastia, napr. kríž, vyobrazenia svätých, niekedy opatrené i textom o priebehu nešťastia a menom darcu). Na križovatkách poľných ciest a na začiatku a konci chotárnych ciest boli umiestnené božie muky alebo kríž, súsošia, plastiky jednotlivých svätcov (sv. Sebastián, sv. Florián, J. Nepomucký, vo vinohradoch sv. Urban). K niektorým úsekom ciest, ako aj k tzv. krížnym cestám sa viazali rôzne poverové predstavy. Na okraji dedinských a mestských sídel, ktorými prechádzali frekventované obchodné cesty, sa nachádzali voziarne.