veľkostatok

hospodárstvo s veľkou rozlohou pôdy v období feudalizmu a kapitalizmu. Feudálny veľkostatok nebol len výrobno-ekonomickou jednotkou, ale i politickosprávnym celkom. Jeho vlastníkmi boli panovník, šľachta, cirkev, niekedy i mestá. Kapitalistický veľkostatok vznikal na Slovensku v druhej polovici 19. storočia postupným prechodom z feudálneho. V tomto období sa za veľkostatok považovali hospodárstva nad 100 katastrálnych jutár pôdy. Systém hospodárenia na veľkostatku sa uskutočňoval v dvoch formách: vo vlastnej réžii majiteľa (majer), alebo prenájmom časti, prípadne celého veľkostatku. Poddanskú prácu na feudálnom veľkostatku nahradila v kapitalizme práca poľnohospodárskeho proletariátu – bírešov, sluhov, sezónnych poľnohospodárskych robotníkov, dlho poznamenaná rozličnými feudálnymi prežitkami. Veľkostatky v poľnohospodársky produktívnych oblastiach Slovenska sa v druhej polovici 19. storočia orientovali na produkciu obilnín a technických plodín pre vznikajúci priemysel. Extenzívny chov hospodárskych zvierat nahrádzali maštaľným chovom, najmä u hovädzieho dobytka a ošípaných. Veľkostatky boli prvými užívateľmi modernej poľnohospodárskej techniky a propagátormi produktívnejších foriem hospodárenia. Dedinské obyvateľstvo tu malo možnosť zoznámiť sa s prvkami agrárnej kultúry, ktoré mohli uplatniť aj na svojich malých hospodárstvach. Pozemková reforma v roku 1918 čiastočne oslabila majetkové pozície veľkostatkárskych vrstiev na Slovensku, ale systém veľkostatkov bol zrušený až v období 1945 – 1948.