Trojica najsvätejšia

Trojica najsvätejšia

Trojica najsvätejšia 800 1045 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

Trojica najsvätejšia

(lat. Trinitas Dei)
v kresťanstve symbol Boha v trojjedinosti troch božských postáv: Boha Otca, Boha Syna a Boha Ducha Svätého. Založená na symbolike magického čísla 3, do kresťanskej symboliky prevzatá z pohanských verských predstáv. Za cirkevnú dogmu vyhlásená r. 381, za cirkevný sviatok v 14. storočí. Najjednoduchším vyjadrením trojjedinosti Božej bol od 16. storočia trojuholník so svätožiarou a schematickým znázornením Božieho oka. Objavoval sa na antependiách a pečatiach najmä u evanjelikov a kalvínov. Schému zobrazenia Trojice v podobe troch postáv alebo troch hláv uprednostňovala východná cirkev. V katolíckej časti Európy sa od 12. storočia presadila figurálna vertikálna kompozícia Bolestnej Trojice s Bohom otcom v pápežskom odeve, držiacim ukrižovaného Krista, pod nimi s Duchom svätým v podobe holubice, a neskôr kompozícia Víťaznej Trojice s Bohom otcom a Kristom vedľa seba, s nohami spočívajúcimi na zemeguli, ktorej pôvod smeruje k oltárnemu obrazu P. P. Rubensa. Obe kompozície sa šírili v 19. storočí prostredníctvom farbotlačí, ktorými sa v ľudovom prostredí na Slovensku inšpirovali ľudoví rezbári, kamenosochári a maliari obrazov maľovaných na skle.

Svätá Trojica. Obraz na skle z dielne Salzmanovcov.  Západné Slovensko, 19. storočie.  SNM Etnografické múzeum v Martine. Foto: H. Bakaljarová
Svätá Trojica. Obraz na skle z dielne Salzmanovcov. Západné Slovensko, 19. storočie. SNM Etnografické múzeum v Martine. Foto: H. Bakaljarová

AutorOľga Danglová

Literatúra

Danglová, O.: Dekor/ Symbol. Dekoratívna tradícia na Slovensku a európsky kontext. Vydavateľstvo Veda, Bratislava 2001.
Kovačevičová, S.: Ľudové skulptúry na Slovensku. In Slovenský národopis 17, 1969, s. 205-272.
Slovník námětů a symbolů ve výtvarném umění. Praha 1991.

Preskočiť na obsah