stelivo
usušená hmota rastlinného pôvodu na podstielanie pod hospodárske zvieratá. Stelivo sa začalo používať pri maštaľnom chove, nahrádzajúcom pasenie. Tvorilo mäkkú podstielku pre dobytok i hydinu v maštali a chlieve. Jeho zmiešaním s trusom vznikol hnoj, využívaný na hnojenie. K najstarším druhom steliva, používaným napr. na Spiši ešte v 50. rokoch 20. storočia, patrilo suché lístie, nasekané vetvičky ihličnatých stromov a mach. Roľníci podstielanie lístím obmedzovali, lebo sa z neho s hnojom na polia dostávali semená burín. V jeseni zhrabané lístie vo vreciach odnášali do uskladňovacích priestorov. Konáre ihličín osekávali v zime. Núdzovým stelivom boli piliny. V menšej miere sa využívalo pazderie (odpad po spracovaní ľanu a konopy). Používanie slamy na podstielanie záviselo od druhu obilia: ako stelivo slúžila slama z ozimín, pretože slama z jarín sa skrmovala. Slama bola najrozšírenejším v nížinatých obilninárskych oblastiach.
Odrezávanie slamy zo stohu. Modra nad Cirochou (okr. Humenné), 1976. SNM – Etnografické múzeum v Martine. Foto J. Dérer.
AutorJuraj Zajonc
Pozri aj
Literatúra
Kuka, P.: Príspevok k chovu hospodárskych zvierat v Horných Opatovciach. In: Zborník Slovenského národného múzea, 78, 1984, Etnografia 25, 143-171.
Podolák, J.: Pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov hospodárskych zvierat na Slovensku od polovice 19. do polovice 20. storočia. In: Agrikultúra 4, 1965, 29-77.
Slavkovský, P.: Agrárna kultúra Slovenska – premeny v čase. Bratislava 2002.
