smútok

smútok

smútok 800 744 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

smútok

(pokora)
spôsob dodržiavania prejavov žiaľu po smrti blízkych príbuzných, tradíciou stanovený na určité obdobie (zvyčajne rok). Navonok sa prejavoval predpísaným správaním, okamžitým zastavením práce v dome (nesmelo sa variť ani vykonávať určité domáce práce), bdením a modlením až do pohrebu a nezriedka ešte aj po ňom (v Čičmanoch sa rodina modlila deväť dní od úmrtia) a smútočným odevom. Počas bdenia pri mŕtvom, ktorý podľa predstáv nesmel v dome do pohrebu ostať sám, sa podávalo pohostenie, prítomní sa hrali karty a podobne. Počas ročného smútku sa domáci nesmeli zúčastňovať na zábavách spojených s hudbou a tancom, v rodine sa nesmela konať svadba. V prípade, že sa vydávala sirota, konal sa pred ohláškami cirkevný obrad zloženia smútku, miestami spojený s návštevou hrobu. Rímskokatolícka cirkev nariaďovala spájať smútok s modlením sa za mŕtveho a s pôstom. Prejavom smútku bol aj kar, dávanie peňazí na zádušnú omšu, obdarúvanie žobrákov modliacich sa za uspokojenie duše mŕtveho.

Žena dodržiavajúca smútok vo všednom odeve. Cigeľka (okr. Bardejov), 1964. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: V. Nosáľová
Žena dodržiavajúca smútok vo všednom odeve. Cigeľka (okr. Bardejov), 1964. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: V. Nosáľová

AutorĽubica Chorváthová

Literatúra

Botík, J. (ed.) a kol.: Obyčajové tradície pri úmrtí a pochovávaní na Slovensku s osobitným zreteľom na etnickú a konfesionálnu mnohotvárnosť. Bratislava 2001.
Chorvát, K.: Smrť, pohreb a mŕtvi v tradícii a zvykoch ľudových. In: Slovenské pohľady, roč. 14, 1894, 711 a n.

Preskočiť na obsah

Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.

Prijať všetky Prijať len potrebné