žobrák

žobrák

žobrák 800 1163 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

žobrák

osoba žijúca z milodarov. Žobráci pochádzali z hospodársky najslabších skupín obyvateľstva, ktorých nemohli z rôznych dôvodov alebo nechceli príbuzní živiť, dochovať. Rozlišovali sa naši a cudzí žobráci a tuláci. Pre vlastných žobrákov budovali mestá, neskôr i feudálne panstvá už od raného stredoveku chudobince, špitály a rozličné útulky pri kláštoroch. Problém žobrania nevyriešil ani zákon z r. 1871 o domovskom práve a chudobinských povinnostiach obcí. Žobranie v stredovekých formách (kostolní, domoví, jarmoční žobráci) pretrvalo však až do polovice 20. storočia. V bohatých a sociálne diferencovaných obciach sa ojedinele vyskytovali organizácie žobrákov v podobe žobráckeho cechu s cechovými pravidlami, cechovnou knihou a žobráckym richtárom. V období socializmu bolo žobranie zakázané. Problém riešil zákon o sociálnom dôchodku, všeobecným sociálnym poistením obyvateľstva, zakladaním štátnych sociálnych zariadení pre opustené deti a starcov (domovy mládeže, domovy dôchodcov). S prehlbovaním sociálnej diferenciácie, narastaním nezamestnanosti, bezdomovectva, migrácie i zahraničnými imigrantmi a oslabením spoločenskej kontroly žobrania po roku 1989 aj napriek týmto systémovým opatreniam sa žobráci znovu stávajú súčasťou verejných priestorov.

Slepý žobrák pred kostolom. Košice, 1928. Archív ústavu etnológie SAV Bratislava
Slepý žobrák pred kostolom. Košice, 1928. Archív ústavu etnológie SAV Bratislava

AutorZora Apáthyová-Rusnáková

Literatúra

---

Preskočiť na obsah