príbuzenstvo

systém interpretovaných vzťahov v rámci širšej rodiny. Základom príbuzenstva je pokrvnosť spájajúca predkov a potomkov. Kým pokrvné vzťahy, pochádzajúce od spoločného predka, získava ego od narodenia, ostatné druhy – manželky, manželia a ich príbuzní z afinitných príbuzných, duchovné, umelé príbuzenstvo, príbuzenstvo z adopcie, sú nadobudnuté v priebehu života. Názov príbuzenstvo sa v tradičnom vidieckom spoločenstve používal zriedkavo. Okruh príbuzných sa označoval ako rodina, svojina, família. Základnú príbuzenskú skupinu tvorí rodina (tiež família, čeľaď) v užšom význame. Spoločným predkom spojené pokrvné príbuzenstvo sa rozlišuje lineárnym (vo vzostupnej línii – otec a matka, v zostupnej – syn a dcéra) a bočným smerom (kolaterálne), čiže brat, sestra. Najširšie sa pokrvnosť v 1. polovici 20. storočia vo vidieckom spoločenstve vymedzovala predkami a potomkami do 4. stupňa, častejšie do tretieho, druhého pokolenia. Povedomie pokrvnej príbuznosti v tradičnom prostredí na Slovensku ovplyvňovalo manželské právo uznaním pokrvnosti ako manželskej prekážky do štvrtého kánonického stupňa (Tripartitum 1514). Štyri okruhy dali základ pre rozlišovanie príbuzenskej skupiny na najbližšiu, prednú (v prvom a druhom stupni) a vzdialenú, zadnú rodinu (v treťom, štvrtom stupni). Od konca 19. storočia sa podľa rodinného štátneho práva v Uhorsku znížil počet príbuzenských manželských prekážok, čo prispelo k oslabeniu evidovania širšieho okruhu príbuzných. Príbuzenstvo v spoločenstvách vidieckych sídiel tvorilo základ spoločenských, rodinných a hospodárskych vzťahov. Registrovanie príbuzenstva do vzdialenejších pokolení podporuje v súčasnosti rozširujúci sa záujem o vlastnú genealógiu.