farbiarstvo

remeslo zaoberajúce sa farbením textilu. Farbiari na území Slovenska sa zaoberali najmä farbením ľanového plátna. Najviac dielní mali na strednom a východnom Slovensku. Prvý cech farbiarov vznikol roku 1608 v Levoči. Jeho členmi boli majstri z viacerých spišských, ale aj stredoslovenských a východoslovenských miest. Levočský cech sa pokladal za celouhorský. Až roku 1713 vznikol samostatný cech v Kežmarku, neskôr v Spišskom Podhradí, Spišských Vlachoch, banských mestách, Bratislave a Košiciach. Farbiarstvo sa mimoriadne rozšírilo v súvislosti s plátenníctvom a so vznikom textilnej výroby v manufaktúrach. Pokým v polovici 18. storočia bolo na Slovensku 50 – 60 farbiarskych dielní. Začiatkom 19. storočia ich už bolo okolo 250. Osobitným odvetvím farbiatsva bola výroba modrotlače, ktorá sa zachovala do polovice 20. storočia. Patrónom farbiarov bol sv. Šimon apoštol, syn farbiara šarlátu. Patrónom farbiarov súkna bol sv. Jakub menší.