pasienok

(pašienka, pastva, paša)
trávnatá plocha používaná na pasenie hospodárskych zvierat. Pasienky možno na základe ich pôvodu deliť na prirodzené a umele. Prirodzenými pasienkami sú na Slovensku hole – pasienkové plochy nad pásmom lesov a kosodreviny, ktoré sa nachádzajú najmä na hrebeňoch Nízkych a Západných Tatier, Veľkej a Malej Fatry. Umelé pasienky vznikali postupným vyrúbovaním a klčovaním lesov, prípadne odvodňovaním vlhkým, neúrodných plôch v extravilánoch obcí. V období feudalizmu boli pasienky vo vlastníctve zemepánov, ktorí ich za dohovorených podmienok poskytovali poddanským obciam do kolektívneho užívania. Tento právny stav sa v období kapitalizmu zmenil – pôvodne celou obcou využívané pasienky prešli do kolektívneho spoluvlastníctva členov spolku bývalých urbarialistov. Po 1. svetovej vojne pribúdali v obciach i nové pasienkové plochy, ktoré boli v spoluvlastníctve pasienkového spolku. Organizáciu a rozsah využívania spoločných pasienkov určovalo vedenie príslušného spolku. Rozhodovalo hlavne o počtoch a druhoch hospodárskych zvierat, ktoré sa budú pásť na spoločných pasienkoch a za akých podmienok. Hole a menej kvalitné pasienky v odľahlejších častiach chotára slúžili zväčša na pasenie oviec, jaloviny, volov a koní, kvalitnejšie pasienky v blízkosti obce sa vyčleňovali na pasenie dojných kráv. V obciach s roztrúsenými sídlami (kopanice, lazy) boli pasienky aj v súkromnom vlastníctve jednotlivcov. Súčasťou pasienkov a lúk, predovšetkým v oblastiach s drevenou architektúrou, boli aj hospodárske stavby určené na uskladnenie sena a na prípadný chov hospodárskych zvierat (poľné stodoly na Horehroní, oborohy v karpatskej oblasti severovýchodného Slovenska, lúčne maštale v Boci, choľvarky a bačovy v oblasti Javorníkov a Kysúc). Tieto stavby mimo intravilánu obce mali zjednodušiť organizáciu chovu hospodárskych zvierat, ale i uchrániť úrodu sena pred prípadným požiarom roľníckej usadlosti.