nášivka

(aplikácia)
spôsob zdobenia, pri ktorom sa vystrihnutý vzor z iného materiálu našíva na základnú látku. Na Slovensku rozšírená pri zdobení kožušinových, výnimočne súkenných (Klenovec) súčiastok vrchného odevu farebnou, najčastejšie červenou irchou. Motívy našívali kožušníci bez predchádzajúceho predkreslenia priamo na kožuch v podobe ozdobných pásikov (Horehronie) alebo väčších kvetinových kompozícií (západné Slovensko, Hont, Liptov, Spiš, Šariš). Mentieky, živôtiky, vesty, mužské nohavice sa dekorovali aj nášivkami zo šnúr a úzkych šnúrok – šujtášov, ktoré nadväzovali na dekór uhorského šľachtického a vojenského odevu. Zvláštnym druhom nášiviek je výšivka kovovou niťou. Iným spôsobom je nášivka látky na látku. Technika bola známa už v stredoveku, keď sa textil pre nedostatok farebných vyšívacích nití dekoroval vzormi vystrihnutými z látok iných farieb. Na Slovensku bola pod názvom vykladaná robota známa v Trakoviciach, kde sa na jemný batist, neskôr na tyl aplikovali biele vzory z hustejšieho plátna, v inej farebnej a technickej podobe v Martovciach a okolí Banskej Bystrice. Zdobili sa ňou sviatočné súčiastky ženského odevu. Nášivky z flitrov a fúkaných korálikov sa rozšírili v 20. storočí, keď sa krojová výzdoba vyvíjala k čoraz väčšej dekoratívnosti. Uplatňovali sa pri zdobení párt, svadobných čepcov, živôtikov a stužiek najmä v okolí Trnavy, Levíc, Krupiny, Zvolena, Novohradu, na Záhorí a Orave.