kožušníctvo

remeselné alebo domácke spracovanie kožušín. Počtom cechov a dielní patrilo od stredoveku k najrozšírenejším remeslám na Slovensku. Doklad o košickom kožušníckom cechu z roku 1307 je najstaršou zmienkou o remeselnom cechu na tomto území. Do konca 18. storočia je tu doložených 80 kožušníckych cechov. Kožušníci šili z kožušín oviec, jahniat, líšok, vlkov a medveďov podšívky do zimných kabátov, kožušinové vesty bez rukávov, kožuchy siahajúce po pás, po kolená i po členky, bundy, mentieky obtiahnuté súknom, zriedkavejšie aj rukavice a prikrývky. Pre dedinského konzumenta používali prevažne ovčie kožušiny, spočiatku v prírodnej farbe. Kožušníci zhotovovali druhy kožuchov podľa požiadaviek spotrebiteľov a vytvárali dekór zodpovedajúci regionálnym typom i variantom ľudového odevu. Väčšina kožušníkov na Slovensku pracovala len pre miestny trh. Výnimkou bol Liptovský Svätý Mikuláš (šili tu železničiarske kožuchy na objednávku uhorského štátu, výrobky predávali aj na trhoch v južnom Poľsku) a Mošovce (vývoz kožuchov do Haliče). V snahe získať zákazníkov aj medzi obyvateľmi miest prispôsobovali kožušníci od začiatku 20. storočia výrobu strihmi a doplnkami mestskej móde.