materiálna kultúra

oblasť kultúry zahŕňajúca materiálne výsledky ľudskej činnosti. V rovine poznania možno materiálnu kultúru oddeliť od duchovnej a spoločenskej, s ktorými tvorí jednotu ľudskej kultúry – cieľavedomej aktivity človeka (spoločenstva) pri organizovaní svojho materiálneho prostredia. V európskej vede sa často chápala ako civilizácia a pod termínom kultúra sa rozumela len jej duchovná časť. Definície materiálnej kultúry vychádzali z premisy, že každý výsledok ľudskej aktivity vypovedá určitým spôsobom o socio-kultúrnej situácii, v ktorej vznikol. Práve jej rôznosť podmienila kultúrnu diverzitu, ktorá je dôkazom schopnosti človeka (spoločenstva) adaptovať sa na konkrétne životné podmienky. Tradičná materiálna kultúra, pokiaľ jej to historické a sociálno-hospodárske podmienky vývinu dovoľovali, sa vyznačovala veľkou stabilitou svojho kultúrneho systému. Opakujúce sa kultúrne prejavy s osobitnými znakmi boli v etnológii označované ako typy. Na ich základe bádatelia určovali regionálne a etnické znaky materiálnej kultúry. Materiálna kultúra má však vo svojej podstate rovnako i schopnosť prijímať kultúrne informácie z okolitého prostredia (inovácie). V kontaktných zónach rôznych kultúr niekedy stráca svoje regionálne či etnické špecifiká a stáva sa výslednicou konkrétnych prírodných, historických a hospodársko-sociálnych podmienok. Z pohľadu príslušného spoločenstva rôzne javy môžu získať aj charakter regionálnych alebo etnických znakov.