maskovanie

menenie výzoru maskou. V tradičnej kultúre sa dosahovalo:
a) líčením tváre sadzami, uhlíkmi, múkou, popolom, prírodnými farbami. Farba bývala aj nositeľom významu (červená – mladosť, veselosť; biela – smrť, démonickosť; čierna – staroba, pekelník). Časté bolo maľovanie alebo nalepovanie fúzov a briadky ako znaku mužskosti či staroby;
b) náličnicou, larvou (západné Slovensko), ktorá bývala z kožky, kožušiny, novšie z papiera. Kožené iba zahaľujú alebo deformujú tvár, pomaľované papierové zobrazujú rôzne ľudské typy i zvieratá;
c) kuklou zahaľujúcou celú hlavu. Rozšírené boli kožušinové so srsťou navrch, ktoré sú maskou deda, starého (Kuba), blízke sú tiež archaické masky Mikuláša a medveďa. Kukly v tvare zvieracích hláv (kôň, koza, baran, vôl, bocian) sú obvykle zhotovené ako samostatné masky nesené na ramenách alebo drevenej tyči.