maskovanie
menenie výzoru maskou. V tradičnej kultúre sa dosahovalo:
- líčením tváre sadzami, uhlíkmi, múkou, popolom, prírodnými farbami. Farba bývala aj nositeľom významu (červená – mladosť, veselosť; biela – smrť, démonickosť; čierna – staroba, pekelník). Časté bolo maľovanie alebo nalepovanie fúzov a briadky ako znaku mužskosti či staroby;
- náličnicou, larvou (západné Slovensko), ktorá bývala z kožky, kožušiny, novšie z papiera. Kožené iba zahaľujú alebo deformujú tvár, pomaľované papierové zobrazujú rôzne ľudské typy i zvieratá;
- kuklou zahaľujúcou celú hlavu. Rozšírené boli kožušinové so srsťou navrch, ktoré sú maskou deda, starého (Kuba), blízke sú tiež archaické masky Mikuláša a medveďa. Kukly v tvare zvieracích hláv (kôň, koza, baran, vôl, bocian) sú obvykle zhotovené ako samostatné masky nesené na ramenách alebo drevenej tyči.
Fašiangové masky. Rajecká Lesná (okr. Žilina). Archív diapozitívov Ústavu etnológie SAV. Foto H. Bakaljarová 1990.
AutorDaniel Luther
Pozri aj
Literatúra
Slivka, M.: Ľudové masky. Bratislava 1990.
Slivka, M.: Slovenské ľudové divadlo. Bratislava 2002.
Luther, D. (ed.): Masky v ľudovej kultúre. Zborník k Antológii východoslovenského folklóru. Bratislava 1998.
