kveštovanie
(rekordácie)
obchôdzka spojená so zbieraním milodarov, druh peňažných zbierok, ktoré tvorili osobitný príjem učiteľa a žiakov. Kveštovanie je na Slovensku doložené v súvislosti so školami v mestách už v 16. storočí. Učiteľ so žiakmi, dobrými spevákmi, vyšli do ulíc a spievali pred domami mešťanov. Potom učiteľ vošiel do domu, pozdravil domácich a dostal podporu. Boli stanovené dni, kedy komu patria rekordácie. Napríklad v Kežmarku sa v nedeľu po sviatku sv. Gála (16. októbra) a v jarmočné dni kveštovalo pre rechtora, na Martina a Tri krále pre kantora a pomocníka, na Vianoce, Veľkú noc, Turíce a každú nedeľu a štvrtok pre žiakov. V dedinskom prostredí bolo kveštovanie žiakov spojené s dňom Blažeja a Gregora, pretrvávalo vo forme almužny do 30. rokov 20. storočia. V okolí Bratislavy v prvej polovici 20. storočia robil učiteľ po obchôdzkach z časti vyzbieraných peňazí pre žiakov hostinu a po nej aj zábavu.
obchôdzka spojená so zbieraním milodarov, druh peňažných zbierok, ktoré tvorili osobitný príjem učiteľa a žiakov. Kveštovanie je na Slovensku doložené v súvislosti so školami v mestách už v 16. storočí. Učiteľ so žiakmi, dobrými spevákmi, vyšli do ulíc a spievali pred domami mešťanov. Potom učiteľ vošiel do domu, pozdravil domácich a dostal podporu. Boli stanovené dni, kedy komu patria rekordácie. Napríklad v Kežmarku sa v nedeľu po sviatku sv. Gála (16. októbra) a v jarmočné dni kveštovalo pre rechtora, na Martina a Tri krále pre kantora a pomocníka, na Vianoce, Veľkú noc, Turíce a každú nedeľu a štvrtok pre žiakov. V dedinskom prostredí bolo kveštovanie žiakov spojené s dňom Blažeja a Gregora, pretrvávalo vo forme almužny do 30. rokov 20. storočia. V okolí Bratislavy v prvej polovici 20. storočia robil učiteľ po obchôdzkach z časti vyzbieraných peňazí pre žiakov hostinu a po nej aj zábavu.
